Posledné roky sa zvyšuje ponuka kníh pre našich najmenších čitateľov, ktoré potrebujú baterky. Knihy, príbehy i postavy ožívajú: počujeme mňaukanie, žblnkanie vody, zvuk klavíra, ohňostroja, trúbi na nás autobus či húka policajná siréna. Znejú nám melódie ľudových piesní a známe hlasy rozprávajú o ľudskom tele či dinosauroch. Poďte sa pozrieť, v čom sú knihy na baterky pre deti v predškolskom veku prínosné a v čom sa, naopak, klasickej knihe nikdy nevyrovnajú. A ako vplývajú na rozvoj reči?

Keď knihy rozprávajú

Moderné technológie sú súčasťou našich dní, a preto je prirodzené, že sa postupne objavujú v stále nových kontextoch. Je tiež prirodzené, že sa o ne zaujímajú aj deti, veľakrát už v ranom veku. Svet kníh takto nedávno obohatili napríklad hovoriace knihy, ktoré fungujú vďaka svojmu elektronickému zdroju. K ich výbave patrí špeciálne pero, ktoré rozpráva po priložení na obrázok – ikonu alebo aj text. Ozvučí to, čo sme dovtedy vnímali len zrakom, a to vďaka neviditeľnej potlači, ktorá s perom interaguje.

Hovoriace knihy majú svoje výhody i nevýhody. Keďže je na trhu viacero typov kníh, ktoré rozprávajú, zameriame sa len na tie obrázkové a povieme si viac o ich vplyve na vývin jazykových schopností v batoľacom a predškolskom veku.

Toto je skvelé!

• Keďže texty narozprávali hlasoví profesionáli (herci, moderátori, speváci), môžeme si byť istí, že naše deti majú správny rečový vzor – počujú, ako majú slová znieť, kde je prízvuk, aký je rytmus, melódia a podobne. Slová sú spisovné a vety sú gramaticky správne.
• Ak dieťa potrebuje napočúvať jazyk o niečo intenzívnejšie (napríklad sa učí cudzí jazyk), hovoriace knihy sú skvelým doplnkom k jeho spoznávaniu.
• Knihy sú interaktívne – vyžadujú akciu zo strany čitateľa. Po priložení pera dostáva dieťa okamžitú odpoveď. Vďaka takýmto výmenám udrží kniha pri čítaní svojho čitateľa o niečo dlhšie. 
• Interaktivita pôsobí aj ako motivačný prvok. Hovoriace knihy tak môžu zaujať aj deti, ktoré si ku klasickým knihám nevedia nájsť cestu.
• Niekedy k činnosti vyzýva aj priamo kniha/pero – napríklad prostredníctvom otázok, ktoré sa viažu k obrázku alebo počutému textu. Takto rozvíjajú a podporujú porozumenie.
• Ak má čitateľ záujem, hovoriace knihy dokážu dookola (hodiny a hodiny) opakovať stále tú istú frázu či pieseň. Práve časté opakovanie podporuje učenie sa nových slov alebo lepšie zapamätanie si počutých slov, fráz i piesní. 
• A my si môžeme konečne dopiť studenú kávu z rána, lebo dieťa sa s knihou dokáže zabaviť aj samo, hurá!

A toto už menej…

• Hovoriace knihy nenaučia dieťa rozprávať. Na to potrebuje dieťa reálne komunikačné výmeny, skutočné situácie, v ktorých skúša svoje nadobudnuté vedomosti používať. Na učenie sa jazyka (či už materinského alebo cudzieho) potrebuje predovšetkým nás. Preto sú hovoriace knihy vhodné skôr v období, kedy už dieťa rozpráva, aby sa obohatili jeho aktuálne jazykové schopnosti.
• Pero je náhradou rodiča počas čítania. Skúste porovnať tieto dve situácie: dieťa ukáže na obrázok perom a to ho pomenuje vs. dieťa ukáže na obrázok prstom a my ho pomenujeme. Všimli ste si ten rozdiel?
• Pero v sebe obsahuje hodiny nahrávok (od zvukov, piesní cez dialógy až po prerozprávanie celého textu). Nahrávok je síce veľa, no aj tak sú obmedzené. Pero nedokáže prehrať nič iné, čo v sebe nemá nahraté.
• Hovoriace knihy nedokážu rozvíjať odpovede dieťaťa, reagovať na jeho záujem, prepojiť zažitú reálnu situáciu a porovnať ju s tou v knihe. Nedokážu vysvetliť význam slova, ktoré dieťa nepozná. Nedokážu mu odpovedať na zvedavé otázky, ktoré sa počas čítania objavia.
• Dieťa môže byť tak zaujaté prevedením a interaktivitou knihy, že to odkláňa jeho pozornosť od obsahu, a teda aj porozumenia príbehu.
• Pri čítaní hovoriacej knihy dieťa nevidí mimiku, gestá a pohyby celého tela (ktoré sú súčasťou čítania klasickej knihy). Dieťa nevidí ani pohyby úst, ktoré by ho mohli k rozvoju reči viac podporiť. 
• A najmä: spoločné čítanie je blízkosť, čítanie je láska! 

Kompromisy

1. Mnohé z nevýhod hovoriacich kníh vieme zmierniť tým, že budeme pri čítaní slovne aktívni aj napriek prítomnosti hovoriaceho pera. To, že si dieťa môže knihu prezerať samostatne, vôbec neznamená, že si ju musí prezerať samostatne.

2. Ak bažíte po zvukovom obohatení čítania, skvelým kompromisom môžu byť zvukové knihy. Síce na svoj plný potenciál potrebujú baterky, no zvuk v nich má len doplňujúcu úlohu – ozvláštni príbeh, ale počas jeho čítania sme stále potrební.

3. A to najlepšie? Náš hlas žiadne baterky nepotrebuje. Preto môže rozozvučať akékoľvek stránky kníh. Bum, bác, hop, ťap, brm, cŕn. Okrem toho, že sú tieto zvuky pre deti zábavné a prilákajú ich ku knihám, majú pozitívny vplyv aj na rozvoj prvých slov a cibrenie výslovnosti (a perfektne podporujú imitáciu!). Výborné tipy na knihy bohaté na rozličné zvuky nájdete aj v článku Knihoradci odporúčajú: O zvukoch okolo nás. Ste pripravení? Koľko predmetov a činností dokážete vyjadriť zvukmi pri vašom najbližšom čítaní obrázkovej knihy?

Tak ako to teda je?

Technologických noviniek v knižnom svete (audiokníh, čítačiek či hovoriacich kníh) sa rozhodne netreba báť. Najlepšie však je, ak ich považujme skôr za doplnok popri klasických knihách. A ak sa pýtate, či nás deti pri čítaní vôbec potrebujú, ak sa knihy dokážu prečítať „samy“, neváhajte si hneď aj odpovedať. Zhodneme sa všetci, však? Deti nás pri čítaní jednoznačne potrebujú – a to hneď na niekoľkých úrovniach. Toto naozaj žiadna knižná inovácia nezmení. A tak je to dobre! 😊

Autorka je logopedička. Profesionálne sa venuje rozvoju reči a na sociálnych sieťach zvyšuje povedomie o logopédii, vývoji dieťaťa a komunikačných stratégiách ako @jazykovko.