Dospelý v živote budúceho čitateľa

Čítanie pre radosť. To je to, ktoré sa deje vo voľnom čase, mimo povinného čítania, mimo domácich úloh. To je to, čo dlhodobo zlepšuje sústredenie, posilňuje zvedavosť a empatiu a – ako sa ukazuje – v skutočnosti zlepšuje výsledky aj v matematike. Áno, v matematike.

Pravdou je, že iba keď sa nám bude dariť tvoriť prostredie, ktoré podporuje čítanie pre radosť, iba vtedy naštartujeme deti voči dobrýcm príbehom. Lenže takéto prostredie nemôže existovať bez jeho hlavného hrdinu: bez dospelého.

Dospelý je ten ktorý má v rukách to, či dieťa bude alebo nebude čítať. Hovorili sme o tom v predchádzajúcom článku. Keď ale dospelý pomohol dieťaťu stráviť predškoláctvo čítanim, po nástupe do školy z čítania dieťaťa nesmie odísť – a už aj v čase, keď sa z dieťaťa stáva školák a samostatný čitateľ. 

Prečo je to tak?

1. Pretože čitateľské vzory

Čitateľské vzory! Deti nebudú čítať, keď nebudú okolo seba mať čítajúcich dospelých. Ukazuje sa, že tie deti, ktoré čítajú 5-7x v týždni majú rodičov, ktorí sami čítajú pre radosť. Na druhej strane medzi deťmi, ktoré čítajú málo je iba málo rodičov, ktorí čítajú radi. Jadrová fyzika, že? Ak vy čítate veľa, je veľmi pravdepodobne, že tvoríte základ zvyku pre vaše dieťa. Aha:

Ale pozor, toto sa netýka iba rodičov. 

82% pravidelných čitateľov vo veku od 6 do 17 rokov vraví, že takmer každý koho poznajú číta rád. Teda členovia rodiny, priatelia, ale aj učitelia a knihovníci. Medzi zriedkavými čitateľmi toto vraví iba 34%.  

No ako dieťa rastie, jeho čítajúceho okolia ubúda:: 

Kto povzbudzuje deti vo veku od 6 do 17 rokov, aby čítali?

• 82% detí dostáva najviac povzbudenia od rodičov
• 67% detí ho dostáva od učiteľov alebo školských knihovníkov
• 38% od rovesníkov (kamaráti, súrodenci a rodina)
• 14% od miestnych knihovníkov

Nuž, tak je to: čím je dieťa staršie, tým menej máme potrebu urgentne formovať jeho konanie. Tým menej ho zapájame do letných programov, organizujeme jeho program, vodievame ho do knižnice či kníhkupectva na koláčik. Pritom s tým však nesmieme prestávať. Čitateľské vzory sú kľúčové. 

2. Pretože hlasné predčítanie – a v akomkoľvek veku

Keď máme doma batoľa či škôlkára, čítanie dieťaťu je prirodzené. Veď ako inak? Dieťa počúva, opakuje po rodičovi a potom začína nové slová zapájať do bežného dňa. Aj u prváčikov niektorí dospelí vydržia. Vnímajú, že učiť sa čítať môže byť cekom náročné. Avšak keď už je dieťa staršie, prestáva nám čítanie nahlas dávať zmysel. Nakoniec, vie čítať sam, nie?

Začínajúci čitatelia sú prví, ktorí sa v textoch začínajú topiť a málokto im príde na pomoc. Sú to druháci, tretiaci či štvrtáci. V knihách pre nich sa výrazne komplikuje vetná stavba, zvyšuje sa náročnosť slovnej zásoby (aj keď nezabúdajme, že už aj v knihách pre najmenšie deti slovná zásoba častokrát presahuje našu vlastnú ustálenú slovnú zásobu) a čo je najdôležitejšie, komplikuje sa v nej hodnotový svet. Keď si dieťa číta samé a narazí na zložitejšiu vetu či čudné slovo, ako na to reaguje? Pýta sa? Vyhľadá si slovo v slovníku? Ako to robíte vy, keď sa učíte cudzí jazyk? Zväčša pasáž preskočíte a spoľahnete sa na význam tak ako ste ho pochopili z kontextu. To je v poriadku, aj to je súčasť čítania s porozumením. Faktom však je, že to znamená pomerne veľa slov, ktorým dieťa nerozumie a slovná zásoba prestáva rásť tak ako by mohla, ak by dostalo priestor opýtať sa. Deti v predškolskom veku sa pri čítaní dospelých pýtajú neustále. Začínajúci čitatelia sa pýtať nemajú koho. To im sťažuje porozumenie textu. Jedna veta za druhou, a čítanie sa odrazu stáva ozaj ťažkým. O to ťažším, o čo ľahšie sa dá zapnúť Netflix na domácom tablete.

Hlasné predčítanie príbehov, na ktoré dieťa ešte čitateľský nestačí vlastne dieťa núti aktívne počúvať. No a kedy naposledy ste ocenili schopnosť počúvať? Nuž, keď sa naučilo rozprávať iba z toho, že počúvalo! Počúvanie je skvelým nástrojom na rozvíjanie jazykových zručností. Navyše, a to je ešte dôležitejšie, pomáha tiež ukázať, že fragmenty textov v čítankách v skutočnosti patria do väčšieho príbehu, a ten môže byť skutočne zaujímavý. Investovať 10 minút či jednu kapitolu v úvode prvej hodiny do čítania žiakom je v skutočnosti nesmierne efektívne pre jazyk a aj pre vzťahovú dynamiku v triede.

Hlasné predčítanie tiež mnohokrát zachraňuje nerozčítané deti, ktoré by ku knihe inak ani neprivoňali. Je mimoriadne efektívne hlavne pri starších žiakoch, medzi ktorými je naozaj  mnoho odradených čitateľov. Počúvať budú rady (aj keď to navonok môžu ofrflať). Tu sa nám tiež hodí ten komplikovaný hodnotový svet, ktorý spomíname vyššie. Učiteľom dáva príležitosť vniesť do diskusie témy, ktoré sa komunikujú ťažko: otázka slobody v dystopických románoch, hranice vo vzťahoch v young adult literatúre alebo budúcologické koncepty v sci-fi. A znovu – počúvanie je veľmi efektívny spôsob ako sa učiť jazyk (nie je stratou času).

 3. Pretože knižné odporúčania

Od koho si deti vo veku od 6 do 17 rokov berú najviac knižných tipov?

Od rovesníkov. Toto asi nebude prekvapením. 51% detí v tomto veku vraví, že najviac knižných odporúčaní si berú od rovesníkov. Ale kto je v tesnom závese?

Učitelia! Verili by ste? 50% detí v tomto veku vraví, že najviac knižných odporúčaní sú ochotní vziať si od učiteľov alebo školských knihovníkov.

A ďalej:

• 39% detí dá na rodičov
• 16% na knihovníkov vo verejných knižniciach
• 17% detí bude počúvať tipy kníhkupectiev
• no a 11% mládežníkov bude brať do úvahy tipy zo sociálnych sietí (ale až od veku 15 rokov)

Učitelia: teda tí, s ktorými dieťa trávi veľa času a je tu šanca, že ho dobre poznajú. Rodičia? Áno, tí ho poznajú rovnako dobre, avšak v istom veku sa dieťa od rodičov začína odlupovať a hľadať iné dospelé vzory. Práve tu sa otvárajú nové dvere pre učiteľa. Keďže pozná čitateľský vek dieťaťa z bežného života v triede, pravdepodobne aj jeho charakter a záujmy, mal by vedieť dieťa posunúť k takým tipom na knihy, ktoré dieťaťu budú vyhovovať čitateľsky a aj intelektuálne. Zároveň sa tak stáva veľmi dôležitým zdrojom emocionálnej podpory. A to je ten najlepší dospelý.

Záver

Takže môžete spraviť vo svojej triede hneď zajtra?

1. Priznať sa, že ste v noci nespali, pretože ste ani pri treťom čítaní Harryho Pottera a Fénixovho rádu nevedeli knihu odložiť, kým neskončila.
2. Prečítať im kúsok z finále, v ktorom Sirius Black padá za záves a všetko sa akosi spomalí. (Och, najprv si overte, či všetci vedia ako to skončí. Nesmiete prezradiť tento dejový zvrat!)
3. Spýtať sa detí, kde by si v triede chceli vyrobiť malý tichý kút na čítanie a oddychovanie.

Ak ste ako učiteľ pre dieťa zároveň aj čitateľským vzorom, máme pred sebou jednu z tých najľahších rovníc. Všetko by malo fungovať správne.

Nie rýchlo, iba správne.

---

Všetky údaje sú prevzané z národnej štúdie Scholastic Kids And Family Reading Report 2017, ktorá sa opakuje každé dva roky v Spojených štátoch. Sleduje najvýznamnejšie trendy v čitateľských návykoch detí od 6 do 17 rokov a ich rodín.