Často sa od vás dozvedáme, že o knihy máte strach. Knihy v detských izbách končia vysoko v poličkách, knihy v školských knižniciach nemajú dovolené odísť s dieťaťom domov. Rovnako aj triedne knižnice: knihy sú predsa veľkou investíciou a majetkom, o ktorý sa treba starať.
Zároveň však hovoríme o knihách – o veciach, ktoré ak chceme používať (a chceme), musíme ich brať do rúk, otvárať a prenášať. Veľmi ľahko sa tak môže stať, že sa kniha natrhne alebo inak poškodí. Ako teda viesť deti k zodpovednosti, keď knihy patria všetkým? Jednoducho – knižnou nemocnicou.
Ako na to? (Ľahko.)
- oblepte, prípadne ozdobte obyčajnú škatuľu, box, košík alebo debničku (s deťmi či bez)
- prilepte na ňu nápis Knižná nemocnica
- a vyložite do police. Hotovo!
V nemocnici je najlepšie mať pripravený balíček prvej pomoci (nožničky, lepidlo, lepiaca páska). To preto, aby ste nemuseli všetky komponenty stále zháňať kade-tade po domácom či triednom papiernictve. Pri ošetrovaní kníh nech vám deti pomáhajú toľko, koľko na svoj vek môžu: predškoláci zvládnu čosi iné než druháci a dospievajúci zase o čosi viac. V triede si na to dokonca viete vyhradiť dohodnutý čas (v závere spoločnej hodiny, počas školského klubu alebo počas čitateľskej dielne).
Určite však knihy neošetrujte bez prítomnosti detí. Totiž okrem tréningu jemnej motoriky a priestorového vnímania (Sedí lepiaca páska na oboch stranách? Zapadli obrázky v knižke tak, ako mali?) liečba knižky dieťa učí, že ak sme niečo pokazili, musíme sa o to postarať.
Keď knižku vyliečite, bude už na vás, či ju po operácii vrátite hneď dieťaťu alebo či si bude musieť na oddelení chvíľku poležať. Druhá možnosť sa hodí hlavne pre chronických trhačov.
Knižky v nemocnici sú vynikajúci spôsob, akým hlavne malinké deti učiť o empatii. „Knižka ľúbi pomaly“ je veta, na ktorú mnohé panie učiteľky nedajú dopustiť.
Ak si takto otvoríte vlastnú knižnú nemocnicu, najmä menším deťom pomôže, ak im ukážete aj to, ako sa vlastne s knihou zaobchádza. Precvičujte s deťmi ako otáčať stránky (pomalinky, opatrne), ako dvíhať okienka (pomalinky, opatrne), ako vkladať knižky späť do políc či tašky. Ak sa to ale ich minirúčkam nedarí – a sprvu to ozaj pôjde ťažko, pretože koordinácia prštekov a očí si vyžaduje čas – šup s knižkou do nemocnice. Mnohé deti vlastne starostlivosť o knihu nepoznajú, no keď im knihy začínajú dávať zmysel (napríklad ak im často čítavate nahlas), veľmi ochotne sa to budú chcieť naučiť.
Knižná nemocnica tak bude vlastne len rozšírením prirodzenej starostlivosti o niečo, čo deti začínajú mať rady. A verte, že pomáha hneď dvojnásobne. Na jednej strane pomáha deťom, ktorým chýba cit pre zodpovednosť za majetok, ktorý nie je tak úplne ich vlastný. Na tej druhej zas citlivým žiakom, ktorí majú strach pred trestom, ak sa im prihodí nehoda.
Naučme deti, že knihy neničíme, no ani nenastane koniec sveta, ak sa im čosi malé prihodí. Nakoniec, knihy sú tu na to, aby sa čítali. Nie je nič smutnejšie ako nedotknutá, nikdy neotvorená knižka – na najvyššej polici.
