Niekedy sa naše deti rozhodnú, že všetko bude inak. Že knihy ostanú poukladané na policiach a budú dlho voňať novotou. A naše neúspešné pokusy o spoločné čítanie sa budú rátať na stovky. A že aj napriek tomu, že nás vidia čítať hocikedy v priebehu dňa, na príbehy ich akosi nenalákame. Prečo to tak je?
Možno je presýtené slovami.
Dokonca aj v knihách pre najmenšie deti môže byť text príliš komplikovaný. Môže obsahovať slová i vety, ktorým nerozumie a ktoré si nedokáže zapamätať. Možno je tam priveľa farebných ilustrácií, ktoré sú pre jeho drobnú hlavičku príliš zaťažujúce. Nevie sa preto plne sústrediť.
Čítanie je pritom rozprávaním na základe obrázkov. Nebojte sa upraviť si text, zjednodušiť ho alebo skrátiť. Smelo ho prispôsobte rečovej úrovni vášho dieťaťa a čítajte iba o krok zložitejšie.
- Ak ešte nerozpráva, ukazujte na obrázky a jednoslovne ich pomenuje.
- Ak sa už vyjadruje dvojslovnými vetami, tvorte najmä trojslovné vety. (A takto podobne ďalej, až sa raz dostanete k tomu, že malý čitateľ bude pripravený na originálny text).
Možno sa cíti testované.
Kto je to? Čo je tu hore? Kde je lietadlo? A čo je vpravo od neho? Ako robí traktor? A akú má farbu? A čo je toto za písmenko? A aké iné dopravné prostriedky poznáš?
Uf. To je ale veľké množstvo otázok, ktoré odkláňajú potenciálny záujem dieťaťa preč od knihy, preč od príbehu. Príliš veľa otázok, ktoré overujú jeho schopnosti. A ono sa možno zatiaľ chce sústrediť iba na ten červený traktor – áno, červený, nechaj ma už tak, mami – a poriadne ho preskúmať. Práve takto sa môže vzťah ku knihám začať naštrbovať – čítanie sa už aj v takomto veku môže zmeniť na testovanie.
Otázky určite netreba úplne vynechávať. Sú dôležité: pre porozumenie textu, na predĺženie spoločnej pozornosti, na rozvíjanie kritického myslenia. Len ich netreba klásť veľmi často a do popredia dať radšej príbeh.
Možno musí pri čítaní dodržiavať príliš veľa pravidiel.
Ak chceme, aby dieťa čítanie nebavilo, stanovme si pravidlá. Čítať môžeme len knihu, ktorú vyberiem ja. Čítame na kresle, ty sedíš vedľa mňa. Ticho počúvaš. Nehýbeš sa. Na ďalšiu knihu prejdeme vtedy, keď dočítame túto jednu. Vždy čítame inú knihu. No a potom to urobíme takto…
Práve toto sú bariéry medzi radosťou z čítania a nami! Poďme namiesto toho čítať do bunkra. Oblečme sa ako hlavný hrdina príbehu. A čítajme pokojne aj dole hlavou, ak to zvládneme. 😊 Dovoľme dieťaťu pretáčať strany a vôbec nevadí, ak nejdú za sebou – dokonca dieťa do zhruba druhého roka života kontinuitu príbehu ani nevníma a preto nepotrebuje začínať od prvej strany.
Možno chceme knihami viac učiť ako zabávať.
Túžime po tom, aby naše deti boli úspešné, múdre, aby pre ne učenie bolo hračkou. A tak sa postupne mení aj náš výber detských kníh – už nekupujeme knihy s cieľom spoločne sa radovať, ale s cieľom vzdelávať. A aj keď malý čitateľ túži po príbehu odvážneho zajka, dostane do ruky knihu na učenie sa písmen, ktorú mu s nadšením čítame.
Veru tak. Nože mu pozrite do tváre. Zdieľa toto nadšenie s vami? Možno ju stačí len odložiť a ponúknuť neskôr.
Možno ho teraz zaujíma čosi úplne iné.
Toľko možností! Lego, vláčik, zrkadielko, nedojedený rohlík a Bambino, ktoré sa tak krásne roztiera po stole. Aha, mami! Práve preto sa netreba spoliehať na večerné čítanie, keď je dieťatko už vyčerpané a zmyslovo predráždené.
Skúšajte knižky ponúkať tam, kde je podnetov menej: u pani doktorky v čakárni, v električke cestou domov. Alebo počas raňajok, aby to Bambino skončilo v chladničke a nie na nej.
Nevzdajte to príliš skoro, ponúkajte knihy i naďalej, vystavujte ich na viditeľných miestach, no zároveň akceptujte, ak sa dieťa rozhodne pre inú aktivitu.
Čítanie je v prvom rade zábava. Spoločný čas. Blízkosť. A to, že sa vďaka knihám deti aj čosi naučia, je „len“ velikánsky benefit. Prenechajte výber knihy na dieťa, nechajte sa viesť jeho záujmom. Užite si zábavu!
Našli ste sa v niektorom z bodov? Výborne! Je to fantastická príležitosť, ako to nabudúce skúsiť inak. Možno vás prekvapí, že dieťa začne knihy vyhľadávať aj samo. Alebo aj nie. To však nikdy nie je dôvod na to, aby sme to s čítaním vzdali nadobro.
