Keď dieťa odmieta spoločné čítanie
Klárka má jeden rok. Zbožňuje čítanie kníh. Nadšene ukazuje na obrázky a hovorí svoje prvé slová. Knihy jej pomohli rozviazať jazýček.
Samko si líha do postele. Vyberie si svoju obľúbenú knihu a donesie ju mame. Spolu si ju čítajú až dovtedy, kým Samko nezaspí.
Cez vianočné sviatky sa stretla celá rodina. Deti si posadali okolo dedka, ktorý začal čítať. Deti sústredene a nadšene počúvajú dedkovo rozprávanie.
Milé príbehy, všakže? Aj vy si takto idealizujete spoločne strávený čas pri knihe? Ale naše predstavy nie sú vždy také isté ako realita. Niekedy sa naše deti rozhodnú, že to bude inak. Že knihy ostanú poukladané na policiach a budú dlho voňať novotou. A naše neúspešné pokusy o spoločné čítanie sa budú rátať na stovky. A že aj napriek tomu, že nás vidia čítať hocikedy v priebehu dňa, o výhodách kníh a čítania ich to nepresvedčilo.
A prečo dieťa (vo veku 0-3) práve nebaví čítanie? Možno preto, že dieťa…
…má iné záľuby.
Niekoho z nás zaujíma politika. Niekto je rýchly bežec či talentovaný umelec. A nie každého z nás zaujíma fyzika. A tak je to aj u detí. Možno ich baví tvoriť, kresliť, modelovať. Možno radšej šplhajú na stromy, robia kotrmelce na gauči a skáču v kalužiach. Možno sú z nich skvelé mamy a skvelí otcovia pre svoje bábiky a plyšákov. Alebo sú najrýchlejší pretekári v okolí.
A možno len potrebujú nájsť tú správnu knihu, ktorá ich k čítaniu dovedenie.
Nevzdajme sa príliš skoro, ponúkajme knihy i naďalej, vystavujme ich na viditeľných miestach, no zároveň akceptujme, ak sa dieťa rozhodne pre inú aktivitu.
…je presýtené slovami.
Text v knihách môže byť pre nášho malého čitateľa príliš komplikovaný. Môže obsahovať slová i vety, ktorým nerozumie, ktoré si nedokáže zapamätať. Nevie sa preto plne sústrediť na to, aby počas čítania udržalo pozornosť. A koho by také čítanie bavilo?
Čítanie je pritom rozprávanie na základe obrázkov. Nebojme sa upraviť si text – a to tým, že ho prispôsobíme rečovej úrovni nášho dieťaťa – budeme čítať len o jeden krok zložitejšie. Ak ešte nerozpráva, ukazujme na obrázky a jednoslovne ich pomenujme. Ak sa už vyjadruje dvojslovnými vetami, my pri čítaní tvorme najmä trojslovné vety (a takto podobne ďalej, až sa raz dostaneme k tomu, že malý čitateľ bude pripravený na originálny text).
…sa cíti testované.
Kto je to? Čo je tu hore? Kde je lietadlo? A čo je vpravo od neho? Ako robí traktor? A akú má farbu? A čo je toto za písmenko? A aké iné dopravné prostriedky poznáš?
Veľké množstvo otázok, ktoré odkláňajú potenciálny záujem dieťaťa preč od knihy, preč od príbehu. Príliš veľa otázok, ktoré overujú jeho schopnosti. A tak sa jeho pozitívny vzťah ku knihám môže začať naštrbovať – čítanie sa zmení na testovanie.
Určite netreba otázky úplne vynechať. Otázky sú dôležité. Pre porozumenie textu, na predĺženie spoločnej pozornosti, na rozvíjanie kritického myslenia. Len ich netreba klásť veľmi často a do popredia dať radšej príbeh.
Ak vás zaujíma viac o tom, prečo nie sú otázky z hľadiska rozvíjania detskej reči také efektívne ako oznamovacie vety, prečítajte si o tom celý článok: Kedy sú oznamovacie vety vhodnejšie ako otázky.
…musí pri čítaní dodržiavať príliš veľa pravidiel.
Ak chceme, aby dieťa čítanie nebavilo, stanovme si pravidlá. Čítať môžeme len knihu, ktorú vyberiem ja. Čítame na kresle, ty sedíš vedľa mňa a ticho počúvaš. Na ďalšiu knihu prejdeme vtedy, keď dočítame túto jednu. Vždy čítame inú knihu. No a potom to urobíme takto…
Neuvedomujeme si, že práve to sú bariéry medzi radosťou z čítania a nudou. Poďme namiesto toho čítať do bunkra! Oblečme sa ako hlavný hrdina príbehu! Dovoľme dieťaťu pretáčať strany a vôbec nevadí, ak nejdú za sebou. A čítajme pokojne aj dole hlavou, ak to zvládneme. 😊
…chceme knihami viac učiť ako zabávať.
Aj keď to nie je to najdôležitejšie, čo si pre svoje deti želáme, chceme, aby boli inteligentné, aby bolo pre ne učenie hračka. A tak sa postupne mení aj náš výber detských kníh – už nekupujeme knihy s cieľom zabaviť, ale s cieľom vzdelávať. A aj keď malý čitateľ túži po príbehu odvážneho zajka, dostane do ruky knihu na učenie sa písmen, ktorú mu s nadšením čítame. Ale, sme si istí, že nadšenie cíti aj dieťa? Možno ju stačí len odložiť a ponúknuť neskôr.
Čítanie je v prvom rade zábava. Spoločný čas. Blízkosť. A to, že sa vďaka knihám deti učia, je „len“ velikánsky benefit. Prenechajme výber knihy na dieťa, nasledujme jeho záujem. Užime si zábavu!
Našli ste sa v niektorom z bodov? Výborne! Je to fantastická príležitosť, ako to nabudúce skúsiť inak. Možno vás prekvapí, že dieťa začne knihy vyhľadávať aj samo. Alebo aj nie, to však nikdy nie je dôvod na to, aby sme to s čítaním vzdali nadobro.
Autorka je logopedička. Profesionálne sa venuje rozvoju reči a na sociálnych sieťach zvyšuje povedomie o logopédii, vývoji dieťaťa a komunikačných stratégiách ako @jazykovko.
