Ako si deti vyberajú knihy a kto ich povzbudzuje čítať
Pomôcť dieťaťu pustiť sa do knihy a povzbudiť ho dočítať ju je občas námaha hodná gréckych bají. To vie každý rodič a takmer každý učiteľ. Ale ako sa ukazuje, tá námaha je oprávnená. Totiž deti si od niektorých ľudí vo svojich životoch berú to povzbudenie, a od iných zase tipy na knihy.
Poďme preskúmať čo presne to znamená.
Kto povzbudzuje deti čítať pre radosť
Keď sa deti učia samostatne čítať, potrebujú veľa povzbudenia. Čítanie je totiž ozaj ťažká práca a stojí veľa námahy a drilu. Zároveň ale vieme, že keď sa učia čítať, potrebujú nekonečný zdroj tipov na knihy, ktoré sadnú ich čitateľskému veku, aby mohli trénovať mimo čítanky. Aby mohli budovať svoje čitateľské sebavedomie a teda dopĺňať odvahu do stále náročnejších textov.
Ako ukázal bienálny americký národný prieskum Kids and Family Reading Report 2017, deti si pomerne jasne rozdelia svojich blízkych na toho, kto ich povzbudzuje v čítaní a na toho, od koho si radi vezmú knižný tip. Toto zistenie je celkom prekvapujúce a má dosť silný dopad na to, ako nad budúcimi čitateľmi uvažovať.
Jednoznačne najsilnejšími povzbudzovačmi sú rodičia (aj keď s rastúdim vekom ich význam opatrne klesá). Rodičov v dotazníkoch zaškrtlo až 82% zúčastených detí. Na druhom mieste sú učitelia a na treťom rovesníci, priatelia či vekovo príbuzní členovia rodiny.
Ako sa toto povzbudzovanie čítať pre radosť prenáša do knižných odporúčaní? Sú rodičia rovnako výrazne na prvom mieste a rovesníci až na treťom? Kto je prvým zdrojom tipov na knihy?
Kto dáva deťom tipy na knihy
Zdroj číslo 1: učitelia
Učitelia. Čože? Veru, 51% detí v tomto prieskume zaškrtlo z viacerých možností práve učiteľov. To znamená, že najviac knižných odporúčaní sú ochotní vziať si od učiteľov alebo školských knihovníkov. Zároveň až 68% detí vníma učiteľov ako veľkých povzbudzovačov k čítaniu. Fakt, že toľké deti dajú na učiteľské knižné tipy veľmi pravdepodobne súvisí s tým, že práve učitelia sú druhými najdôležitejšími dospelými v ich živote. Sú to práve učitelia, kto s deťmi trávi denne ozaj veľa času, kto má v mnohých smeroch hlboký dopad na to, ako si deti formujú obraz o sebe. Vo veku, keď začína puberta a deti sa od rodičov začínajú definitívne odpútavať sa učitelia často stávajú druhým hlavným dospelým vzorom.
A ďalej:
- 50% detí pochopiteľne zaškrtlo okrem učiteľov aj rovesníkov
- 39% detí dá na rodičov
- 16% na knihovníkov vo verejných knižniciach
- 17% detí bude počúvať tipy kníhkupectiev
- no a 11% mládežníkov bude brať do úvahy tipy zo sociálnych sietí (ale až od veku 15 rokov)
Zdroj číslo dva: rovesníci
Toto nebude prekvapením. V tesnom závese za učiteľmi sú práve rovesníci. Avšak tu sa to začína komplikovať: rovesníci totiž nepatria medzi tých, ktorí by boli sami čitateľským vzorom pre iných – iba 38% detí tvrdí, že majú kamošov, ktorí ich k čítaniu povzbudzujú. No a zároveň až 74% detí vo veku 6 – 17 rokov tvrdí, že by čítali viac, ak by vedeli pre seba nájsť dobré knihy. To teda znamená, že jedným z najsilnejších zdrojov knižných odporúčaní sú tí ístí rovesníci, ktorí:
- sami povzbudzujú iba málo a zároveň
- len veľmi ťažko vedia pre seba nájsť dobrú knihu a zároveň
- im pred očami miznú dospelácke čitateľské vzory (viac o tomto v článku Dospelý v živote čitateľa)
Ak to celé zhrnieme, rozčítaní kamaráti môžu byť nesmierne silným motivátorom a tiež zdrojom skvelých tipov na knihy. No zároveň môžu byť aj silným demotivačným prvkom, špeciálne v období puberty, keď si dieťa začína hľadať nové sociálne skupinky a podľa nich modeluje svoje správanie. Keďže sami majú častokrát problém nájsť knihu, ktorá ich zaujme, je pre nich ťažké byť zdrojom, ktorý je spoľahlivý.
Zdroj číslo tri: rodičia
Rodičia sú ďaleko v závese. Ich v tomto výskume zaškrtlo iba 39% detí. Je síce pravdou, že rodičov deti vnímajú ako ten najsilnejší povzbudzovací prvok (objavuje sa u 82% detí), no keď už príde na knižné tipy, situácia sa trochu mení. Kto vie, čím to je. Či tým, že s rastúcim vekom sa vzťahy detí a rodičov komplikujú, či tým, že s rodičmi trávia menej času ako s učiteľmi ….alebo tým, že rodičia sa jednoducho doma neprejavujú ako čitatelia?
Pravdou však je, že keď príde na čítanie, učitelia majú v živote našich detí väčšie slovo než my, rodičia.
Čo robiť ak som povzbudzovač a čo ak som hlavne zdroj
Ako vidieť, ide o dva rozličné vplyvy na život budúcich čitateľov. Jeden z nich, ten povzbudzovací, je vlastne čitateľským vzorom. Teda mentorom, sprievodcom alebo kamošom na dlhej ceste čitateľstva. (Viac o tom píšeme v článku o zázračnej ingrediencii.) Ako deti rastú, majú vo svojich životoch stále menej takýchto vzorov. Tie sú pritom jedným z kľúčových faktorov toho, či tá cesta bude dlhá alebo nie.
Ten druhý vplyv zase potrebuje mať obrovský rozhľad v knižnom trhu a hlboký vhľad do toho-ktorého dieťaťa. Je to rozčítané dieťa a môžeme ísť do náročných textov alebo je to odradenec a ide nám hlavne o čitateľský zážitok? A budú to realistické príbehy, fantasy alebo detektívky? A kedy je čas na klasiku?
Čo ale platí v oboch prípadoch je toto: deti potrebujú vo výbere knihy vlastnú ruku. Môžeme im pomáhať predvýbermi, ktoré berú do úvahy ich čitateľský vek a záľuby, a môžeme ich povbudzovať, keď ich príbeh nebaví (aby si našli inú, pretože priveľa kníh je na svete). No pritom všetkom stále platí: 9 z 10 detí tvrdí, že medzi ich najmilšie knihy patria tie, ktoré si vybrali samé (Kids and Family Reading Report 2019).
