Ako nestratiť radosť z čítania ani po návrate do školy
Je to tak. Pre niektoré deti znamená návrat do školy ponorenie sa do dobre známej rutiny. Kamaráti, ktorí chýbali. Možno láskavá učiteľka či učiteľ, čo ich dlho nepotľapkali po pleci. Hory nových vecí, čo sa môžu naučiť. A knihy, viete, tie, v ktorých si minulý rok tak rady listovali! Ach, alebo možno práve vy máte doma nadšeného prváčika s velikánskou aktovkou a novým peračníkom, čo už týždeň od radosti nespáva, pretože čoskoro bude vedieť čítať a písať. Aké pekné, však?
Nie všetky deti to ale majú takéto jednoduché. Pre isté percento detí vrátiť sa do školy znamená opäť čítať. Zadania, úlohy, povinné čítania. A to môže byť obrovský stres. Najmä ak im to nejde (alebo si myslia, že im to nejde.) Ako vieme takéto deti pred nástupom do školy povzbudiť a pomôcť im začať nový rok s chuťou? Ako z čítacieho strašiaka urobiť priateľa?
Ale veď to vôbec nie je také ťažké!
Spomínate si na pocit, keď vám niekto povedal: “Čože? Ty naozaj nevieš, aké je hlavné mesto Litvy?” alebo “Prosím ťa, zlomky sú také jednoduché!” Pravdepodobne ste sa s tým necítili veľmi dobre, ak ste si ten Vilnius nedokázali nikdy zapamätať alebo príklady boli občas ako drobné bodky a čiarky, ktoré sa rozutekali na všetky strany, len čo ste sa na ne pozreli. Celkom rovnaké je to s čítaním. Namiesto múdrych rečí o tom, že čítanie nie je žiadna veda a učia sa to už detičky v prvej triede, vyskúšajte trochu empatie. Potom to môže vyzerať napríklad takto: “V pondelok sa vraciaš do školy, myslíš, že budeš v poriadku? Čítanie je riadna drina a viem, že to pre teba nie je ľahké. Môžem ti nejako pomôcť? Možno by sme mohli spoločne vybrať knihu, ktorá sa ti zapáči alebo si po návrate zo školy budeme čítať spolu.” Uvidíte, ten rozdiel je priepastný.
Povedzte svojim učiteľom o našich triednych knižniciach
Čítanie na školách totiž vôbec nemusí byť iba o tom, čo sa musí. Každá trieda na Slovensku môže mať svoju knižnicu plnú krásnych, moderných, lákavých a dobre sádzaných kníh (také naše deti potrebujú, verte nám) a investícia do nej pritom vôbec nie je veľká. Naopak, to, čo budete vy, učitelia aj deti vďaka nej žať, veľké naozaj bude. Triedne knižnice majú (okrem tých domácich) k deťom najbližšie a podporujú čítanie nie z povinnosti, ale pre radosť. Pretože keď čítame s radosťou, čítame viac. A to všetci – deti aj my veľkí – naozaj potrebujeme. Naše vlastné prieskumy potvrdzujú, že sa žiaci po založení triednej knižnice viac rozprávajú o knihách, majú z čítania väčšiu radosť a rozčítavajú sa aj tí, ktorí by predtým po knihe nesiahli. To znie ako taký malý zázrak, no nie?
Všetko o projekte Naša trieda číta nájdete tu. Určite to vašej triednej učiteľke alebo učiteľovi na začiatku roka spomeňte.
Rodinná dvadsaťminútovka
Zahraničné výskumy ukazujú, že už 20 minút čítania denne výrazne zlepšuje školské výsledky, a to nielen v slovnom prejave a čítaní, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale napríklad aj v takej matematike či dejepise. 20 minút denne totiž znamená približne 120 hodín čítania ročne, a to teda vôbec nie je málo! Predstavte si vyše sto hodín rozvíjania mozgu, nasávania nových informácií, chápania súvislostí a nadobúdania empatie. To skrátka chcete.
Ak si ako rodina nájdete počas dňa 20 minút na čítanie, získate kvalitne (a najmä spoločne) strávený čas, možnosť čítať deťom nahlas, príležitosť čítať si sami – pretože čitateľské vzory sú ohromne dôležité – a tiež šancu hovoriť s deťmi o knihách. A popri tomto všetkom sa vlastne všetci stávate oficiálne múdrejší a láskavejší! Ideálne je stanoviť si na túto premilú aktivitu presný čas, inak sa môže stať, že čítaciu chvíľku vytlačia iné urgentné veci. Ale tá práčka, čo pípa, určite nevezme nohy na plecia, ani trávnik hneď nenarastie o päť centimetrov. A možno budete ako väčšina rodičov preferovať čítanie pred spaním, kedy je dovoliť si spomaliť už o čosi ľahšie.
Už sme to spomínali, ale ešte raz – pre radosť a zážitok
Povolené je čítanie akéhokoľvek druhu a formátu, základom je, aby prinášalo radosť. Nezabudnite si vzájomne pripomenúť právo čitateľa nedočítať knihu, ak sa vám nepáči. Alebo trebárs aj ten magazín. Vezmite si spokojne do rúk niečo na chrumkanie a och, odložte časovače. Inak sa z toho opäť stane iba povinnosť, cez ktorú sa treba prehrýzť. Bez presného sledovania času je tiež celkom dobre možné, že si budete čítať ešte dlhšie, než ste pôvodne zamýšľali a ani si nevšimnete, že je z 20 minút odrazu 40. Nič lepšie sa vám nemôže stať.
Viac o tom, ako môže vyzerať rodinná dvadsaťminútovka a prečo je prospešná, si môžete prečítať tu.
Tento výskum vám zase povie viac o školských úspechoch detí, čo čítajú s radosťou.
