Dobrodružný spravodaj 10/2022

Nežná kniha pre najmenších Počuješ ma? je tak trochu báseň, trochu hádanka. Zľahka nám veľkým pripomína a deti učí, že príroda je miesto večného pokoja a zároveň neutíchajúceho života vo všetkých podobách, kde sa môžeme schovať pred ruchom sveta a každodennosti. Tajné útočisko, kde duša smie pookriať. Ale iba do momentu, kedy si takéto vzácne miesta sami nezničíme. Dokonalý základ do života najmenších drobcov. S láskavými ilustráciami Ekateriny Truhkan sa zapíše do tých najhlbších kútov ich malých sŕdc. 

Mať hlavu v oblakoch je niekedy príjemné. Ba priam žiadúce, ak si chcete trochu oddýchnuť od každodenných povinností i stresov. Knižočka od autorskej dvojice Peng a Hu vám pomôže vyčistiť si myseľ. Stačí sa zahľadieť na jej stránky plné fotografií obláčikov a hneď vám v hlave skrsne nejaký nápad. A abstraktné oblaky sa pár čiarami premenia na všemožné obrázky. Nemusíte sa báť, že nemáte na maľovanie talent, veselé čmáranice sa kreslia takmer samé. A zvládnu to aj decká, ktoré sa práve naučili pracovať s ceruzkou. Máme to overené! Mimochodom, Hirameki v japončine znamená “záblesk inšpirácie”. A síce sa v knihe plnej modrej oblohy neblýska, inšpirácie pre fantáziu tu je kopec.

V živote každého z nás existujú okamihy, kedy chceme niečo povedať, ale… ale slová akosi neprichádzajú. Nemáme odvahu argumentovať či silu vysvetľovať. S podobným problémom sa stretáva aj Zachariáš. Jeho príbeh je o absencii dôvery zo strany rodičov, starých rodičov, ba aj zo strany priateľov i spolužiakov. Pociťuje chlad, ktorý však nepramení zo studenej vody, ale zvnútra a z pocitu nepochopenia. Je to knihy otužovania, o utužovaní vzťahov s druhými i so sebou samým. Na prvý pohľad chladná kniha, v ktorej je ale hromada tepla, čo zahreje nejedno detské srdiečko.

Všetko, čo občas potrebujeme, je pohladenie. Niekedy také, čo má podobu knihy. Tento pôvabne ilustrovaný balzam na dušu obsahuje všetky najdôležitejšie pravdy každodenného života, na ktoré buď zabúdame, alebo nás ich jednoducho nikto nenaučil. Hĺbka tejto knihy sa neskrýva v deji, ale prediera sa v rozhovoroch, v láskavosti aktérov, v slovách, ktoré si máte chuť rozvešať po stenách či poslať priateľovi.

Je to bezpečný priestor, čo spája deti a dospelých. O živote totiž vieme pramálo, či máme jedenásť alebo štyridsať. A najdôležitejšie veci sú spravidla tie najjednoduchšie. 

Tento príbeh je síce pomerne dlhý, ale o to viac si ho môžete vychutnať. Ani minútu sa nebudete nudiť a po dočítaní odídete šťastní a s nádejou. Je to to najláskavejšie a najjemnejšie čítanie, aké vás túto jeseň stretne. Okrem iného je aj o predsudkoch a o tom, ako ich korene siahajú do strachu i nepochopenia. O akceptovaní a slobode milovať, koho chcete. Ak ste náhodou stratili svoje srdce niekde na tejto zradnej ceste známej ako život, Dom na azúrovom pobreží môže byť práve tým príbehom, ktorý vám ho pomôže opäť nájsť. Určite potiahnite deťom z poličky.