8 dôvodov, prečo spoločné čítanie s dieťaťom rozvíja jeho reč

0 Komentárov
42 Zobrazení

Čítanie rozvíja celú osobnosť dieťaťa. Ovplyvňuje jeho vnímanie sveta, predstavivosť, kreativitu, emócie, názory, pamäťové schopnosti, pozornosť, buduje pozitívny vzťah k literatúre i k tým, ktorí si s ním čítajú. Vďaka knihám dieťa rozumie nielen slovám ako takým, ale aj fungovaniu sveta okolo neho. Jeden z najvýznamnejších benefitov čítania je rozvíjanie reči.

Poďme sa pozrieť na čítanie s našimi najmenšími. Ako spoločný čas pri knihách vplýva na rozvoj reči malého čitateľa, ktorý vedľa nás sedí a počúva?

1. Čítanie rozširuje slovnú zásobu

Slovná zásoba je pravdepodobne prvé, čo nám pri vymenovávaní výhod čítania napadne. A svoje prvé miesto v zozname má oprávnene. Deti, ktorým rodičia prvých 5 rokov čítajú 5 kníh každý deň majú oproti deťom bez čitateľských aktivít výhodu až 1,4 milióna počutých slov (1)!

Obrázky, kontext a pravidelné čítanie (tej istej knihy) pomáhajú dieťaťu s osvojením si významu daného slova. Keď mu rozumie, môžu prísť jeho (prvé) pokusy o jeho vyslovenie. A prečo má čítanie taký výrazný vplyv na slovnú zásobu? Tak schválne – ako často v kontexte každodenných situácií používame slová ako planéta, netopier či podkova? Slová v knihách sú veľakrát iné ako tie, ktoré deti bežne v rozhovoroch počujú – sú zložitejšie, nezvyčajnejšie, menej frekventované. Okrem toho má malý čitateľ možnosť počuť v príbehoch rôzne slová opakovane a v rôznych kontextoch.

2. Čítanie ponúka dieťaťu vzor ako majú slová znieť

My, dospelí, sme pre svoje deti rečový vzorom. Dávame im nielen obsahovú, ale aj zvukovú podobu nášho (materinského) jazyka. Počas čítania ukazujeme na obrázky a priraďujeme im zvukovú reprezentáciu slova. Vďaka tomu dokáže dieťa postupne rozlišovať hlásky v danom jazyku. Rozlišuje, že slová myška a miska neznamenajú to isté, aj keď znejú podobne. Vníma, že slovo hlava má viacero významov. Počuje, že tento kvietok je tulipán a tento zas fialka. Registruje jemné odchýlky v reči, aj keď sa ešte samo nemusí vedieť vyjadriť.

Niekedy si chce dieťa priradiť k zvukovej podobe slova aj to, ako slová vyslovujeme. A čo ho zaujíma najviac? Naša tvár. Ako otvárame ústa. Ako sa nám hýbu pery, čo robí jazyk. Niekedy sú pery našpúlené, niekedy sa roztiahnu do úsmevu. Ak je slovo krátke, jednoslabičné, otvoríme ústa jedenkrát. Pri dlhých slovách otvárame ústa viackrát. Občas je jazyk hore, občas dole. Naša tvár je pre deti fascinujúca!

3. Čítanie pomáha dieťaťu s osvojovaním gramatiky

Hlasitým čítaním dieťaťu predkladáme aj vzor ako slová v slovenskom jazyku ohýbať. Ohýbanie slov, skloňovanie a časovanie môže byť pre dieťa mätúce. A veru – chvíľku trvá, kým si dieťa tieto pravidlá osvojí (počkať musíme do cca 3 – 4. roka, dovtedy má dieťa „právo“ nazývať psov pesovia či namiesto vedia hovoriť vjú).

Vďaka textom v knihách sa dieťa stretáva so slovami v rôznych kontextoch, v rôznych vetách, slovných spojeniach. (Ne)priamo si uvedomuje, že je rozdiel medzi slovami mačka – mačky a kreslí – kreslil. Že slovo dom môže znieť rôzne v závislosti od predložky – v dome, k domu. Dieťa vníma rôznorodosť slovných druhov a ich použitie v (nielen) literárnych textoch.

4. Čítanie umožňuje dieťaťu striedať komunikačné roly

Čítanie, do ktorého sa môže dieťa zapojiť ho baví a zaujíma omnoho viac! Tiež je pravdepodobné, že vydrží dlhšie sledovať knihu a počúvať ako ho sprevádzame knižným príbehom.
Kým je čitateľ ešte vo svojich knihomoľských začiatkoch, stačí mu byť pri nás a vnímať náš hlas. Neskôr sa začne o knihy zaujímať viac. Má svoju obľúbenú knihu, obľúbenú stranu. Zapája sa do čítania – listuje, otvára okienka, manipuluje s pohyblivými prvkami. A tá najväčšia zábava začína, keď sa do čítania zapojí aj gestom či slovom.

Čítanie je vzájomná komunikácia, s ktorou nám pomáhajú obrázky v knihe. A komunikácia je o striedaní komunikačných rolí – raz som na rade ja, raz máš priestor ty. Raz rozprávam ja, potom čakám, či/kým sa zapojíš ty. Rodičia (ne)rozprávajúcich detí – dobrá správa! Komunikačná výmena nie je závislá len na slovách – ide to aj gestami, očným pohľadom, úsmevom, zvukmi, celkovou mimikou a pohybom tela. Už ste ich skúsili zapojiť do čítania?

5. Čítanie predlžuje spoločnú pozornosť

Aj keď to možno nevyzerá tak jednoznačne, zdieľanie spoločnej pozornosti je jeden zo základných pilierov rozvoja komunikácie. Vďaka tejto schopnosti sa dokážeme zamerať na rovnaký predmet záujmu ako náš komunikačný partner – o čom rozpráva, na čo ukazuje, na čo sa pozerá. To znamená nielen lepšiu schopnosť osvojovať si jazyk, ale aj zdieľať svoje (prvé) komunikačné pokusy.

Knihy sú skvelým príkladom ako spoločnú pozornosť predlžovať. Výrazne mu v tom pomáhame tým, že čítame so záujmom, meníme intonáciu, intenzitu hlasu, prispôsobujeme text v knihe „podľa seba“ (a dieťaťa), ukazujeme simultánne s čítaním na obrázky a tiež tým, že ho do čítania zapájame. Čím viac má dieťa príležitostí byť v čítaní aktívne, tým dlhšie dokáže počúvať.
Jeho výdrž pri aktivite sa predlžuje aj časom – zatiaľ čo na začiatku mu stačí len jedna útla kniha, postupne dokáže počúvať čoraz dlhšie a dlhšie príbehy.

6. Čítanie skvalitňuje porozumenie reči

Porozumenie reči je veľmi úzko späté s rozširovaním slovnej zásoby a s rozvíjaním gramatiky. Aj napriek tomu, že sme si obe spomínané oblasti spomínali vyššie, porozumenie si zaslúži mať svoju osobitnú kategóriu.

Porozumenie na úrovni textu v sebe zahŕňa schopnosť porozumieť nielen slovám ako takým, ale aj ich zoskupením – vetám. Tie na seba nadväzujú, majú svoje poradie, postupne prinášajú nové objasnenia. Toto porozumenie umožňuje pracovať s informáciami, ktoré sú v texte vyjadrené priamo aj nepriamo. Porozumenie sa tak týka nielen jednotlivých
„detailov“, ale aj komplexnejšieho vnímania textu, z ktorého vyplývajú naše rôzne interpretácie, názory, vnímanie sveta.

Stojí tiež za zmienku spomenúť, že porozumenie hovorenej reči súvisí s porozumením čítaného textu neskôr, keď sa naše dieťa stane samostatným čitateľom.

7. Čítanie ako téma na konverzáciu

Viete o čom deti rozprávajú najradšej? Nie o tom, čo si myslíme, že by ich mohlo zaujímať. Nie o tom, čo by sme chceli, aby ich zaujímalo. Ale o tom, čo zaujíma ich. Využime to!

Nemusíme zasypať dieťa otázkami. Práve naopak. Veľké množstvo nevhodných otázok môže potenciálneho milovníka kníh od lásky k čítaniu rýchlo odplašiť. Poďme sa s deťmi nenútene a so záujmom rozprávať o knihe, ktorá sa im najviac páči. Alebo len o tej jednej dvojstránke, ktorú si vždy nalistujú. Alebo len o tom jednom autíčku, ktoré nám stále s radosťou ukazujú. Spievajme dookola tú istú pieseň, ktorú nám dieťa v knihe nájde hneď ako si vedľa neho sadneme. Aj to je konverzácia, aj to je komunikácia. Je predsa skvelé, že nám ukazuje, čo ho baví! Ak niečo dieťa zaujme, je motivovanejšie komunikovať. A ak jeho záujem nasledujeme aj slovným komentovaním, ľahšie si priradí k situácií slová, ktoré mu rozprávame.

8. Čítanie ovplyvňuje rozprávačské schopnosti

Rozprávanie príbehov u detí má svoju postupnosť. V priebehu troch rokov (cca 2. – 5. rok) dozreje dieťa z dvojslovnej reprodukcie „príbehu“ (opisu obrázka) až k dlhému a detailnému prerozprávaniu (knižného) textu.
Všetky tie príbehy, ktoré sme si doteraz spolu čítali, všetky knihy, ktoré sme spolu prelistovali, všetky slová, ktoré sme s radosťou svojmu malému čitateľovi venovali – v rozprávaní môže dieťa zužitkovať všetko, čo doteraz počulo. Slová spája do viet, tie zas do textu. Nadväzuje dejovú postupnosť, predstavuje a opisuje jednotlivé postavy, ich pocity, vzťahy medzi nimi, vyjadruje pointu príbehu a  jeho ukončenie.
Úroveň rozprávačských schopností v ranom veku predpovedá úroveň akademických výsledkov. Úzko súvisí s porozumením hovorenej reči, čítaného textu i spontánnym písaním (2).

Zdroje

1. J.A.R. LOGAN, L.M. JUSTICE, M. YUMUŞ, L.J. CHAPARRO-MORENO. When Children Are Not Read to at Home: The Million Word Gap, In Journal of Developmental & Behavioral Pediatrics: June 2019 – Volume 40 – Issue 5 – p 383-386

2. T.D. SPENCER, D.B. PETERSEN. Narrative Intervention: Principles to Practise. Uverejnené 10/2020. Dostupné online: https://pubs.asha.org/doi/10.1044/2020_LSHSS-20-00015


Prečo chce dieťa čítať tú istú knihu opakovane?

Vedeli ste, že opakované čítanie tej istej knihy má veľké...

Čítanie s najmenšími: Kedy sú oznamovacie vety vhodnejšie ako otázky?

Tak ako sa prirodzene vyvíja čitateľský vkus, tak sa mení...