10 nedotknuteľných práv čitateľa

0 Komentárov
52 Zobrazení

Aj keď sa vám to nezdá, všetci sme čitatelia. Či už čítame svetovú klasiku, návody k počítačovým hrám, dystopické ságy, súčasné YA príbehy, vtipné denníkové knihy alebo komiksy a mangu.
Každý čitateľ má podľa francúzskeho autora Daniela Pennaca niekoľko práv. Skúsení sa desiatkou pravidiel riadia často intuitívne. Ale pre tých začínajúcich môžu byť vyslobodením zo zväzujúcej predstavy “skutočného čitateľa”.

1. Právo nečítať. Áno, nepomýlili sme sa. Prvým a základným právom každého čitateľa je možnosť nečítať. Nebojte, stále sme presvedčení, že čítanie kníh má mnoho nepopierateľných benefitov. Dôležité však je, aby čítanie ostala dobrovoľná aktivita. Aj ten najväčší knihožrút má občas príbehov dosť a potrebuje oddych.
Ale pozor! Právo odmietnuť čítanie môže mať len niekto, pre koho je možnosť čítať vždy dostupnou. S radosťou teda plňte detské izby a triedy knihami. Z našich skúseností: výborným knihám sa ťažko odoláva.

2. Právo preskakovať niektoré pasáže. Ruku hore, kto aspoň raz v živote preskočil dlhé nudné časti v knihe. Niektoré knihy sa nám občas zdajú príliš rozvláčne alebo dokonca staré. To neznamená, že by sme si príbeh nemohli užiť aj bez týchto častí. Doprajte takéto právo aj svojim žiakom a deťom. A rozhodne nepokúšajte ich náklonnosť ku knihám heslom na wifi s farbou šiat Anny Kareniny.

3. Právo knihu nedočítať do konca. Viete, koľko je na svete kníh? Existuje veľká šanca, že narazíte na knihu, ktorú zhltnete od začiatku do konca. Je tu však aj veľká šanca, že kniha, ktorú ste začali čítať vám jednoducho nesadne. Príbeh sa vám zdá plytký, postavy nudné a zápletky… Až sa čudujete, prečo knihu váš kamoš vychválil do nebies. Nemá zmysel sa trápiť. Skôr než vás rozbolí žalúdok a stratíte chuť čítať čokoľvek, skúste si spraviť apetít niečím iným.

4. Právo prečítať si knihu ešte raz. Najradšej toto právo uplatňujú najmenšie deti, ktoré si neomylne každý večer vyberajú tú istú knihu. Dokážu si užiť radosť z príbehu, aj keď ho poznajú už naspamäť.
Raz za čas sa aj nám stane, že nájdeme knihu, ktorú si s radosťou servírujeme znova a znova. A možno to bude práve tá, ktorú sme kedysi dávno nedočítali.

5. Právo čítať čokoľvek. Toto by sme poprosili vytesať do kameňa! Úplne nám stačí, keď naše deti čítajú. Bodka.
Veď si spomeňte na knihy, ktoré ste milovali v detstve. Zrejme to nebola len skvostná literatúra a čítanková klasika. Skúsme teda neposudzovať mladých čitateľov na základe umeleckej kvality ich obľúbených kníh. Veď ani my netvrdíme, že komiksoví Smradi sú veľká literatúra.  Ale parádna zábava pre všetkých druhákov je to určite.

6. Právo pomýliť si knihu so skutočným životom.  Možno sa aj vaše dieťa chce stať chovateľom drakov. Tajne dúfa, že na jedenáste narodeniny dostane pozvánku do Rokfortu, alebo sa bláznivo zamiluje do trblietavého upíra. Každý má právo nechať sa pohltiť vymyslenými príbehmi, nech sa ostatným zdajú akokoľvek naivné. Dovolíme si tvrdiť, že práve to je jeden z najkrajších čitateľských zážitkov.

7. Právo čítať kdekoľvek. Nebolo by to pekné, mať v každej triede pohodlné kresielko na čítanie? Ako vystrihnuté z romantického kníhkupectva. Pravda je, že na čítanie nepotrebujete žiadne špeciálne miesto. Veď koľko z vášho vlastného čítania sa deje v posteli pred spaním, cez slúchadlá pri behaní či (ehm) na záchode. Tí pripravení majú práve v tej malej miestnosti vždy nejakú knihu odloženú.
Nečakajte na čitateľské kútiky a vyzbrojte frekventované miesta vašej školy policami s knihami. Možno nie úplne na WC… chodba či odpočívadlo na schodoch budú úplne stačiť.

8. Právo ponoriť sa do knihy iba na chvíľku. Viete, že pre skvelý čitateľský zážitok nemusíte tráviť s knihou hodiny? Sú knihy, do ktorých sa stačí ponoriť len na pár minút. Krátke poviedky, básne aj nápadité encyklopédie. Tie všetky sa dajú náhodne otvoriť, prečítať si odsek či dva, pokochať sa ilustráciami a vrátiť do police. Ostane vo vás len malý pocit z dobrej knihy.

9. Právo čítať si nahlas. Asi vás neprekvapí, že všetky deti milujú čítanie nahlas. Od malička si zvykli počúvať čítajúcich rodičov, hercami nahovorené audioknihy, či v tých najlepších prípadoch aj svoje pani učiteľky. Ale viete, že si radi užijú, keď môžu samé čítať svoje obľúbené knihy nahlas? Podeliť sa o extra vtipnú pasáž so spolužiakom alebo naopak ohúriť nejakým neuveriteľným faktom mladšieho súrodenca. V knihe Magdaléna a psík z knižnice sa dokonca čítalo zvieratám z útulku.
My len jemne pripomenieme, že čítať si nahlas je právo, nie povinnosť.

10. Právo o knihe nerozprávať. Ak dočítate knihu, ktorá na vás obzvlášť zapôsobila, máte dve možnosti: hneď ju odporúčať všetkým svojim kamošom, alebo si ju v tichosti vychutnávať len pre seba. Doprajte právo nerozprávať aj mladým čitateľom. Nechajte analýzy textu, charakteristiky postáv, otázky s porozumením a vetné rozbory bokom. Zážitok je vždy dôležitejší.

Prinútiť niekoho čítať je rovnako nemožné, ako nútiť niekoho milovať alebo snívať. Tvrdí Daniel Pennac v úvode eseje Ako román. Kniha vyšla takmer pred tridsiatimi rokmi, slovenský preklad zase pekných dvadsať rokov dozadu. Skúste si ju pohľadať v najbližšej knižnici.
Téma čítateľstva a zamilovania sa do kníh je stále aktuálna. 10 práv čitateľa sme vybrali zo záveru knihy. Myslíme, že tieto zásady a práva by mal poznať každý. Najmä však všetci tí, čo sa aktívne starajú o to, aby z našich detí tiež vyrástli čitatelia.


Triedy, ktoré (stále) čítajú pre radosť

Naučiť sa čítať je jednoducho ťažká práca. No a naučiť...

Trieda, v ktorej sa číta pre radosť

Naučiť sa čítať je jednoducho ťažká práca. To vám povie...