Poznať písmená k čítaniu nestačí
Schopnosť identifikovať grafickú podobu písmena a pomenovať ju je pre čítanie veľmi dôležité. Ale poznať písmenká zďaleka nie je jediný faktor, ktorý na čitateľskú gramotnosť vplýva. Čo ešte sa skrýva za týmto komplexným procesom?
Jednoduchý model čítania
Čítanie je spôsob, akým získavame informácie z písaného textu. Existuje viacero teórií, ktoré proces čítania vysvetľujú. Ten najzrozumiteľnejší je takzvaný Jednoduchý model čítania1. Podľa neho sú pre čítanie dôležité dve zložky – dekódovanie a porozumenie čítanému textu.
Dekódovanie spočíva z poznania písmen – zo schopnosti vizuálne rozlíšiť tvary písmen (rozpoznať grafémy) a priradiť im vhodnú zvukovú podobu (fonému). Dieťa si uvedomuje, že daný znak reprezentuje konkrétny zvuk. Slovenský jazyk má veľkú výhodu v tom, že je transparentný – medzi grafémami a fonémami sú pravidelné vzťahy (tak ako sa píše, tak sa aj vyslovuje). Vďaka tomu sa učia deti v transparentných jazykoch v porovnaní s anglickým čítať rýchlejšie, je to pre ne jednoduchšie2.
Druhou a nemenej dôležitou zložkou dekódovania je tzv. fonematické uvedomovanie – schopnosť vnímať zvukovú podobu slov, uvedomovať si, že slová sa skladajú z hlások, že rôznymi kombináciami hlások vznikajú nové slová i to, že slovo je sekvencia zvukov. Dieťa vďaka tomu chápe, že slovo PES je zložené z troch rôznych hlások a prvá hláska v danom slove je P. A ak sa posledná hláska zmení na C, zmení to i význam celého slova. Na to, aby si dieťa osvojilo fonematické uvedomovanie, nemusí poznať písmená – dôležitá je schopnosť sluchového vnímania zvukov daného jazyka.
Pri dekódovaní teda „prekladáme“ písané slová do hovorenej reči.
Porozumenie toho, čo sme práve prečítali, súvisí s jazykovými schopnosťami. A aby sme porozumeli prečítanému, musíme dobre rozumieť hovorenej reči – významu slov a viet. Čítanie je teda nadstavbou hovorenej reči.
Poznanie písmen ako prediktor gramotnosti
Poznanie písmen je nevyhnutnou súčasťou čítania a zároveň jedným zo silných prediktorov čitateľskej gramotnosti. Ale pozor, poznanie izolovaných písmen (napr. prečítanie hlások D, O, M) nie je zárukou, že vie dieťa automaticky čítať aj slabiky (napr. DO) či slová (napr. DOM). Zároveň nie každé čítanie znamená, že dieťa pozná písmená. Napríklad ani „prečítanie“ svojho mena, názvu obchodu, novín či obľúbenej sladkosti nemusí nutne znamenať, že dieťa pozná písmenká – môže si napísané slovo pamätať ako obrázok, vníma ho ako celok, no jednotlivé písmená nerozlišuje.
Znalosť písmen však nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje budúcu gramotnosť dieťaťa, svoju úlohu tu zohráva aj fonematické uvedomovanie, rýchle vybavenie slov z pamäti, gramatický cit, krátkodobá pamäť, porozumenie reči a schopnosť súvisle rozprávať o nejakej téme3 (prvé tri uvedené sú pre vývin čítania i písania dokonca kľúčové4).
Tu treba pripomenúť, že neznalosť písmen (priradenie zvuku k písanej forme hlásky) pred nástupom do školy nie je žiadnou prekážkou v prijatí. Ani to neznamená, že dieťa bude slabým čitateľom. Nie je to niečo, čo musí mať zvládnuté – škola je miestom, kde sa učí čítať. V predškolskom veku sa s písmenami len zoznamuje. Ale ak dieťa písmená pozná, môže to značiť, že je na čítanie zrelšie, pripravenejšie, že si uvedomuje dorozumievaciu schopnosť písma, je schopné rozlišovať a zapamätať si tvary písmen, zvuky. A tiež, že jeho jazykové schopnosti sú pripravené posunúť sa na „vyššiu úroveň“ spracovania informácií.
Učiť či neučiť deti čítať písmená?
Časté sú dva prípady. Deti cielene učíme rozpoznávať písmená v domnienke, že potom budú vedieť čítať. A naopak – zámerne ich neučíme, aby sa v prvom ročníku v škole nenudili. Avšak, len poznanie písmen k čítaniu nestačí. Čítanie je omnoho komplexnejší systém.
A čo ak dieťa prejaví záujem o písmená ešte pred nástupom do školy? Počas nákupu v obchode sa spýta: „Mami, a aké je toto písmenko?“ Nebojte sa podporiť ho. Dieťa má vnútornú motiváciu a niečo sa chce samo naučiť. Odpovedajte na jeho zvedavé otázky týkajúce sa písmen a čítajte všadeprítomné nápisy. Ponúknite aktivity, vďaka ktorým môže písmená lepšie spoznať. Počas spoločného čítania knihy sledujte prstom slová, ktoré práve vyslovujete (dieťa sleduje pohyb zľava doprava). Sem-tam ukážte na písmenko a pomenujte ho. Aj takýmito prirodzenými spôsobmi môžete dieťa pozvať do sveta písmen.
Ak dieťa v predškolskom veku nemá o písmená záujem, vôbec sa nemusíte ľakať. Na spoznávanie má celý prvý ročník. Ak mu aj napriek tomu chcete čítanie v budúcnosti čo najviac uľahčiť, zamerajte sa hravou formou na iné jazykové schopnosti (iné prediktory gramotnosti). Veľa si čítajte. Rozširujte jeho slovnú zásobu o všetky slovné druhy. Slabikujte, vymýšľajte rýmy, hľadajte v slovách prvé hlásky. Oboznamujte ho s tým, ako funguje svet a rozvíjajte tak jeho porozumenie.
Všetko má svoju postupnosť. V predškolskom veku sa deti s písmenkami zoznamujú. Chápu, že existujú a na čo slúžia, pripravujú sa na čítanie. V škole už písmená spájajú, čítajú prvé slová, vety a čoraz komplikovanejšie texty. Ťažisko sa postupne čoraz viac presúva z nácviku techniky čítania do porozumenia čítanému. A tak to vidíte už aj vy – čitateľská gramotnosť nie je len o poznaní písmen. Doprajte si čas.
Autorka je logopedička. Profesionálne sa venuje rozvoju reči a na sociálnych sieťach zvyšuje povedomie o logopédii, vývoji dieťaťa a komunikačných stratégiách ako @jazykovko.
- M. MIKULAJOVÁ a kol. 2012. Čítanie, písanie a dyslexia. Bratislava: Slovenská asociácia logopédov. 295 s. ISBN 9788089113941
- CARAVOLAS, M. et al. 2013. Different patterns, but equivalent predictors of growth in reading
in consistent and inconsistent orthographies. Psychological Science, vol. 24, no. 8, p. 1398-
1407. DOI: 10.1177/0956797612473122. - M. MIKULAJOVÁ. 2009. Jazykovo-kognitívne metódy prevencie a terapie dyslexie, Bratislava: MABAG spol. s.r.o.
- CARAVOLAS, M. et al. 2012. Common patterns of prediction of literacy development in dif-
ferent alphabetic orthographies. Psychological Science, vol. 23, no. 6, p. 678-686. DOI:
10.1177/0956797611434536.
