Ovplyvňuje Matúšov efekt túžbu vášho dieťaťa čítať?
Číta vaše dieťa nerado? Uprednostnilo by dokonca pomoc v domácnosti pred čítaním kníh? Snaží sa vyhýbať čítaniu, kedykoľvek je to len možné? Spájajú sa s jeho hodinami čítania slzy a podráždenosť?
Deti, ktoré nemajú rady čítanie, sú zvyčajne tie, ktoré s ním majú nejaký problém. Podobne ako keď sa nešportovci vyhýbajú cvičeniu, odradení čitatelia sa snažia vyhýbať knihám a všetkému, čo s nimi súvisí.
Zostupná špirála
Problémy s čítaním môžu byť spôsobené rozličnými faktormi, vrátane problémov so zrakom či porúch učenia ako napríklad dyslexia. Nech už je príčinou čokoľvek, ak má dieťa problém s čítaním, stojí na začiatku hrozivej zostupnej špirály.
Dáva to zmysel: ak vaše dieťa číta nerado, nemá dosť praxe. Bez praxe si zároveň nebuduje automatickosť a čítanie sa stáva náročným – čo vedie k tomu, že ho precvičuje ešte menej.
Vzostupná špirála
Naopak, ak dieťa číta bez problémov, zvyčajne číta rado – a pretože je to preňho ľahké, číta viac. Vďaka tomu si buduje automatickosť, čítanie sa stáva ešte príjemnejším a slovná zásoba sa výrazne obohacuje. Špirála sa ďalej stupňuje.
Po niekoľkých rokoch sa môže rozdiel medzi deťmi, ktoré sú v zostupnej špirále a deťmi zo vzostupnej špirály, výrazne prehĺbiť.
Presne toto je Matúšov efekt
Matúšov efekt teda v rámci problematiky čítania znamená, že dobrí čitatelia čítajú viac, vďaka čomu sa stávajú ešte lepšími čitateľmi. Na druhej strane, slabší čitatelia sa čítaniu vyhýbajú, čo má negatívny dopad na rozvoj ich čitateľských schopností. Výsledkom je, že sa rozdiely medzi dobrými a odradenými čitateľmi neustále prehlbujú.
Koncept Matúšovho efektu pochádza z Ježišovho podobenstva (Evanjelium podľa Matúša 25:29: “Lebo každému, kto má, sa pridá a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu sa odoberie aj to, čo má.” pozn. red.). Myšlienka tohto podobenstva napokon prerástla do príslovia “bohatí bohatnú, chudobní chudobnejú”. Pojem Matúšov efekt bol vo vedeckej oblasti prvý raz použitý s cieľom vysvetliť fakt, že ak dvaja vedci nezávisle pracujú na rovnakej práci, prominentnejší vedec často dostane uznanie aj za prácu svojho menej známeho kolegu. O čosi neskôr použil kognitívny vedec Keith Stanovich pojem Matúšov efekt v oblasti čítania, keď si všimol, že slabé čitateľské schopnosti môžu mať dopad na všetky oblasti študentského života.
Deti, ktoré sú dobrými čitateľmi, zažívajú viac úspechu, a tento úspech ich motivuje čítať viac. Ako sa stupňujú ich úspechy v čítaní, rastie aj ich slovná zásoba a porozumenie, čo často vedie k všeobecnému rozkvetu vo všetkých akademických oblastiach. Na druhej strane stoja čitatelia, ktorí majú problém s porozumením a po knihách siahajú málokedy. Nedostáva sa im dôležitej praxe a zaostávajú – často až priveľmi – za svojimi rovesníkmi. Zaostávajú pritom nielen v čítaní a pravopise, ale aj dejepise či prírodných vedách.
Graf nižšie znázorňuje, ako sa postupom času prehlbuje priepasť medzi dobrými a slabými čitateľmi.
Ako pomôcť odradeným čitateľom
Keďže má Matúšov efekt veľmi silný negatívny dopad na odradených čitateľov, čím skôr zasiahnete, tým lepšie. Existujú tri spôsoby, ako môžete vášmu váhavému čitateľovi pomôcť hneď teraz:
- Slovami Anny Gillingham, povzbuďte svoje dieťa, že môže ísť tak rýchlo, ako len dokáže, ale zároveň tak pomaly, ako to potrebuje.
- Čítajte vášmu dieťaťu nahlas každý deň. Hoci sa už učí čítať samo, počúvanie dobrej literatúry mu pomôže rozvinúť slovnú zásobu a porozumenie.
- Podporujte čítanie mimo školy. Pomôžte mu vybrať knihy, ktoré zodpovedajú jeho čitateľskej úrovni a obsahujú témy, ktoré ho zaujímajú.
- Extra tip od nás: pozrite si toto video, ktoré vás namotivuje, ako pomôcť deťom, ktoré knihám vôbec neveria.
A hlavne sa nenechajte sami odradiť a nevzdávajte to. Pamätajte na to, čo všetko čítanie môže ovplyvniť. Pomoc teraz je pomoc dobudúcna.
Niekoľko našich tipov, ako podporiť začínajúcich čitateľov, si môžete pozrieť aj v tomto videu.
Zdroj článku: blog.allaboutlearningpress.com
* záver je preložený voľne s ohľadom na slovenské reálie a vynecháva programy na podporu čítania, ktoré sú v našom prostredí irelevantné.