Pamätáte si na obdobie, kedy ste sa s písmenami skamarátili? Na obdobie, kedy ste ich dokázali ozvučiť, spojiť do prvých prečítaných slov, priradiť im význam? Aká to bola veľká vec uvedomiť si, že akékoľvek slovo na svete možno napísať a prečítať! 

Písmená už vtedy neboli len neurčité znaky. Boli špecifickým súborom čiar a tvarov, ktoré mali svoje pomenovanie a ktoré vám otvorili bránu k ďalšiemu poznávaniu sveta. Aká úžasná cesta za poznaním sa vtedy začala! Ale nie pre každého je čítanie takéto samozrejmé. Niekedy čítanie nejde vôbec ľahko. Je neisté, pomalé, neplynulé, s chybami a bez porozumenia. Toto všetko má svoj dôvod.

Čo je dyslexia

Slovo dyslexia má grécky pôvod, je tvorené predponou dys- (oslabený, narušený) a slova lexis (týkajúci sa slov – reč, jazyk). Hlavnou črtou dyslexie je špecifické a významné spomalenie vývinu schopnosti čítania. Je to vrodená porucha, ktorá je u dieťaťa prítomná už od narodenia, avšak naplno sa prejaví až v školskom veku.

Charakterizuje ju odlišný spôsob fungovania mozgu a jeho odlišná štruktúra. Ak pochádza dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo kvôli zdravotným ťažkostiam vynecháva v škole veľa hodín, jeho ťažkosti v čítaní nemusia znamenať dyslexiu, tá má totiž neurobiologický pôvod.

Rizikovými faktormi sú oneskorený, problematický či narušený vývin reči (tzv. vývinová jazyková porucha) a tiež dedičnosť (výskyt špecifických porúch učenia v rodine). Keďže dyslexia je vývinová porucha, ťažkosti pretrvávajú až do dospelosti – nedá sa z nej vyliečiť, ale je možné zmierniť jej príznaky a nájsť si vlastné stratégie, ktoré v problematických situáciách pomáhajú.

Jazyková povaha dyslexie

Dyslexia nevyplýva z ťažkostí v zrakovom vnímaní, ako sa dlho predpokladalo. Výskumy realizované v posledných rokoch dokazujú, že ťažkosti v čítaní sú na jazykovom podklade, pričom im zvyčajne predchádzajú ťažkosti vo vývine reči a jazyka.  

Je preto dôležité vnímať čitateľské schopnosti komplexne v triáde spolu s rečou a jazykovými schopnosťami – sú úzko prepojené a vzájomne sa ovplyvňujú. Ak má dieťa ťažkosti v porozumení hovorenej reči, je zrejmé, že majú vplyv aj na porozumenie čítanému. To isté sa týka aj rozsahu jeho slovnej zásoby, sluchovej pamäti, verbálnej pohotovosti, schopnosti porozumieť gramatickým pravidlám i schopnosti prerozprávať príbeh či zážitok.

O ťažkostiach vieme skôr ako sa prejavia

Potenciálne riziko ťažkostí v čítaní je možné odhaliť už v predškolskom veku, a teda v období, kedy zvyčajne deti ešte nevedia čítať. Aký paradox, však? Čítanie je totiž komplexný proces, na ktorý má veľký vplyv aj úroveň jazykových schopností. Aj na tie sa odborník pri diagnostike zameriava. Na základe nich dokáže odhadnúť potenciálne čitateľské ťažkosti (tzv. prediktory gramotnosti i jednoduchý model čítania sme spomínali tu).

Ťažkosti pri čítaní

Prejavy tejto špecifickej poruchy čítania sa môžu líšiť od dieťaťa k dieťaťu – nielen v jednotlivých symptómoch, ale aj v miere závažnosti. Vplyv majú aj rozumové schopnosti dieťaťa a prípadný spoluvýskyt iných ťažkostí.

Dieťa s dyslexiou si ťažko pamätá tvary písmen, nevie ich pomenovať, mýli si ich, problémy mu robí spájanie hlások (tzv. syntéza), vymieňa ich poradie, slová komolí, vynecháva hlásky/slabiky v slove, niekedy aj celé slová, nesprávne číta koncovky slov, slová si „domýšľa“, nečíta interpunkčné znamienka. 

Nenápadné znaky

To, ako dieťa číta, je počuteľné. Ale ako rozumie textu? 

Ťažkosti v osvojení si techniky čítania vplývajú aj na nesprávne porozumenie čítanému. Ak dieťa nečíta presne, prípadne všetku energiu venuje tomu, ako číta a aby čítalo bez chýb, je zrejmé, že jeho pozornosť voči obsahu je znížená.

Aj výkony v úlohách, ktoré sú spojené s čítaním, môžu byť znížené. Môže sa stať, že žiak zlyhá v riešení slovnej úlohy či v písomnom teste nie kvôli tomu, že by nevedel počítať alebo nepoznal odpoveď, ale preto, lebo má problém s prečítaním a následným porozumením. 

Keďže postupne sa dieťa učí učiť prostredníctvom čítania, jeho dyslektické ťažkosti majú dopad aj na školské výsledky.

Keď snaha nestačí

Deti s dyslexiou nie sú lenivé. Chcú sa naučiť čítať, hľadajú spôsob, ako sa učiť, ale nejde im to tak prirodzene ako väčšine ich rovesníkov. Do čítania vkladajú veľa energie, hodiny domácich príprav, čo sa však nie vždy odzrkadľuje vo výsledkoch a ich snaha často nie je ani dostatočne ocenená. 

Preto môžu byť po čase frustrované a demotivované. Môžu čítanie (a knihy vo všeobecnosti) odmietať. Sú sklamané zo svojho neúspechu, ktorý sa prejavuje najmä v škole, a preto sa mení aj ich vzťah ku školským povinnostiam.

Ako pomôcť?

1. Vyhľadajte odborníka

Ak ste rodič a vnímate, že má vaše dieťa ťažkosti v čítaní, zdôverte sa so svojimi obavami triednemu učiteľovi a špeciálnemu pedagógovi na škole. Prekonzultujte možnosti, ako podporiť čítanie v školskom i domácom prostredí. 

Diagnostike (potenciálnych) špecifických vývinových porúch učenia sa venujú odborníci (logopédi, špeciálni pedagógovia, psychológovia) v centrách poradenstva a prevencie (CPP). V rámci diagnostického procesu odborník odsleduje viacero oblastí vývinu na základe ktorých zhodnotí, či sa jedná o dyslektické ťažkosti a navrhne prípadné ďalšie odporúčania. Dôležitá je kooperácia aj medzi jednotlivými odborníkmi, ktorí dieťa vyšetrovali.

Samotnú terapiu môže realizovať logopéd alebo špeciálny pedagóg v CPP, ktoré dieťa diagnostikovalo alebo priamo v škole (v prípade, že škola odborných zamestnancov má).

2. Myslite na podporu a prijatie

Dieťa s dyslexiou potrebuje podporu a túži po prijatí – od rodičov, blízkej rodiny, pedagógov, spolužiakov, kamarátov. Rozprávajte sa otvorene a citlivo o jeho ťažkostiach. Spoločne hľadajte riešenia. Vnímajte jeho potreby, emócie. Neznižujte nároky na dieťa. Dodávajte mu však dôveru v seba samého a ponúknite svoju pomoc.

Vzdelávajte sa v danej oblasti, vyhľadávajte si informácie, zúčastňujte sa odborných prednášok. Hľadajte spôsoby, ako lepšie porozumieť tomu, čo prežíva vaše dieťa. Krásnou cestou môže byť aj nazeranie s dieťaťom do podobných príbehov ako je ten jeho – počuli ste už napríklad o knihe Magdaléna a psík z knižnice?

3. Čítajte (si) spolu

Čítajte si nahlas spolu s dieťaťom. Pre radosť, bez nátlaku. Nechajte ho vybrať si knihu a pri čítaní sa striedajte. Nezameriavajte sa na jeho bezchybné čítanie, ale na zážitok z čítania. Ak sa budú nádejnému čitateľovi príbehy páčiť, bude motivovanejší hľadať si k nim cestu aj sám. 

Zapojte do čítania všetky zmysly, ktoré zdôraznia obsah a dopomôžu ku kvalitnejšiemu porozumeniu čítaného. 

Čítajte si aj vy a rozprávajte sa spolu o knihách. Zdieľajte svoje dojmy z prečítaného príbehu a rozprávajte o knihách tak, ako túžite, aby raz rozprávalo aj vaše dieťa.

4. Neškatuľkujte

A ten najťažší tip na koniec. Nezameriavajte sa len na ťažkosti v čítaní. Nerozprávajte o nich príliš často. Dyslexia predsa nie je to hlavné, čo definuje vaše dieťa. 

Každé dieťa má svoje silné a slabé stránky. Rozvíjajte tie silné. Podporte jeho záujmy a mimoškolské aktivity. Je dobré vo futbale? Baví ho maľovať? Tak smelo do toho!

Ďalšie materiály o dyslexii, ktoré zaručene oceníte

• ZUBÁKOVÁ PEREGRINOVÁ, M. 2022. Október – mesiac dyslexie.
• ZUBÁKOVÁ PEREGRINOVÁ, M., CSÓKOVÁ, S. 2021. Dyslexia. Čo o nej (ne)vieme?
• ZUBÁKOVÁ PEREGRINOVÁ, M. 2021. Desať mýtov o dyslexii.
• BRNOVÁ, J. 2021. Ako čítať s dyslexiou?

Ostatné zdroje

• MEDZINÁRODNÁ KLASIFIKÁCIA CHORÔB MKCH-10. Národné centrum zdravotníckych informácií.
• MIKULAJOVÁ, M.  2009. Metódy diagnostiky dyslexie. Bratislava: Vydavateľstvo MABAG spol. s.r.o.
• MIKULAJOVÁ, M. a kol. 2012. Čítanie, písanie a dyslexia. Bratislava: Slovenská asociácia logopédov. 295 s. ISBN 9788089113941
• MIKULAJOVÁ, M. 2012. Vývinová dysfázia v predškolskom veku – začiatok dyslexie? In Neurologie pro praxi. 13(6): 322-324.

---

Autorka je logopedička. Profesionálne sa venuje rozvoju reči a na sociálnych sieťach zvyšuje povedomie o logopédii, vývoji dieťaťa a komunikačných stratégiách ako @jazykovko.