Slovenčinárka Zuzka odporúča

Zuzana Herbrychová
Byť Veľkým čitateľom znamená pri čítaní niečo cítiť.

V súčasnosti tak trochu oddychujem od učenia, a tak učím len slovenský jazyk a literatúru v jednej úžasnej šiestackej triede. Ak by som neoddychovala, učila by som ešte aj dejepis.

Naša tohtoročná triedna knižnica je v neustálej obmene – a nikdy nie je úplná. Základ triednej knižnice tvoria knihy z Naša trieda číta; knihy sme vyberali spolu s deťmi. No a ostatné knihy sa tam občas len tak zjavia. Všetky knihy sú v neustálom pohybe. Niektoré z nich až tak, že sa
ešte do poličky nevrátili.

Patrí medzi ne Stratená knižnica. Je v nej všetko, čo takmertínedžer k životu potrebuje – záhadu, tajomno, špecifický vzťah k rodičom, hľadanie sa Evana (a ten by mohol byť ich spolužiakom), odpovede na otázky, čo sa boja vysloviť, otázky, ktoré im nenapadli a zrazu sa ich chcú pýtať, láskavý humor, prekvapenia, empatia… Bonusom sú krátke kapitoly. Také jednohubky. Stratená knižnica je aj o počúvaní (sa) a tiež o čitateľskom sebavedomí. Veď – byť Veľkým čitateľom nemá nič
spoločné s čítaním veľkých náročných kníh ani s čítaním veľkých dlhých kníh, dokonca ani s čítaním veľkého množstva kníh. Byť Veľkým čitateľom znamená pri čítaní niečo cítiť.

Tiež je to Lišiak Pax. „Pani učiteľka, ja to nechcem aj chcem dočítať. Ja viem, ako to skončí, a predsa… Je to také smutné, a mne sa to páči aj nepáči…“ Aj táto kniha ponúka viac než len príbeh – je to kniha o hľadaní pravého domova, pochopení slobody a sile lásky, ktorá nepozná hranice. Peter i Pax si musia nájsť vlastnú cestu, čeliť výzvam a rozhodnutiam. Tak ako šiestaci. Aj tí zisťujú, že priateľstvo nie je len o tom byť spolu, ale aj o schopnosti nechať ísť, mať právo byť iný.

V triednej knižnici nesmie chýbať kniha pre tých, ktorí práve nechcú/nemajú náladu čítať. Napríklad Babi alebo Strom, ktorý dáva – deti zrazu reflektujú, že ovplyvňujú svojimi rozhodnutiami druhých; zamyslenie sa nad rovnováhou medzi dávaním a braním; ich vlastné vzťahy a hodnoty. A áno, krátke vety a minimalistické ilustrácie robia z knihy prístupné čítanie aj pre menej skúsených čitateľov.

Literárne dielne čítania – každú stredu začíname deň na koberci krátkym rozhovorom a pokračujeme čítaním kníh. Len tak. Alebo aj preto, aby sme sa mohli porozprávať aj na konci hodiny. A medzitým niečo pekné zažiť, spoznať – zabudnúť.

Vždy mám rozčítaných niekoľko kníh – vyberám si podľa mo/mentálnej nálady. Tento rok nosím do triedy knihy, ktoré by som tam z fleku mohla nechať (a často aj nechám). Takými boli Momo, Len preto… a najnovšie to bude Deliaca čiara.

Podobné články