Školské knižnice: čulé ihrisko

Má vaša škola školskú knižnicu? A ak áno, ako vyzerá? Je plná kníh, ktoré sa použijú raz za rok (podľa toho, ktoré odporúčané čítanie je práve na rade) alebo naopak prekypuje knihami? Má knihovníka na plný úväzok alebo iba unavenú pani učiteľku, ktorá v rámci svojho úväzku vie požičať knihy len najodhodlanejším deťom vždy vo štvrtok počas veľkej prestávky?

Živé školské knižnice, či už vďaka finančným zdrojom alebo (omnoho častejšie) vďaka inovatívnym učiteľom a riaditeľom sú skutočným Rokfortom. Miestom, kde sa dejú veci, a veru poriadne zázračné. Obrovské množstvo svetového výskumu už dlho prepája kvalitné programy školských knižníc a študijné výsledky detí. A straty školských knižníc sa vždy odrážajú v poklese čitateľských zručností a znížených výsledkoch štandardizovaných testov.

Päť vlastností ideálnej školskej knižnice

1. V knižnici sa učitelia zmenia na dospelých, ktorí čítajú pre radosť. 82% pravidelných čitateľov vo veku od 6 do 17 rokov vraví, že takmer každý koho poznajú číta rád. Teda členovia rodiny, priatelia, ale aj učitelia a knihovníci. No ako dieťa rastie, jeho čítajúceho okolia ubúda. Kým 7 z 10 prváčikov tvrdí, že okolo seba vidia čítajúcich dospelých, u deviatakov je to už iba 5 z 10. Deti potrebujú vidieť dospelých, ktorí čítajú pre radosť.

Práve v školskej knižnici majú deti možnosť vidieť svojho učiteľa z úplne iného uhla než zvyčajne: ako dospelého, ktorý je medzi knihami rád, rád číta a rád číta im. Často sú to jediné dospelé čitateľské vzory, ktoré deti vo svojom živote majú. 

2. Knihy pre seba tam nájdu všetci. Školské knižnice, ktoré sú naplnené policami s jedným a tým istým titulom sú vlastne neživé knižnice. Deti by sa síce mali stretnúť s tým najlepším pre ich vek. No keďže každá trieda zahŕňa celé spektrum čitateľského veku, je málo pravdepodobné, že daná kniha sadne každému dieťaťu, či už čitateľsky alebo témou. Mnohé z detí sa tak „odporúčanou“ knihou musia jednoducho iba prehrýzť – a to je presne to, čo si z čítania budú pamätať.

A tak skutočne živá knižnica potrebuje byť plná aktuálnych a moderných kníh pre každý čitateľský vek. Len takýto fond naplní potreby všetkých: začínajúcich čitateľov, rozbehnutých, no aj tých, ktorí už knihám neveria a ani ich nevyhľadávajú.

Vynikajúci článok o knihách v školských knižniciach napísal Tibor Hujdič alias Pán Mrkvička.

3. Knižnica môže byť brlôžkom – miestom, kam sa dá schovať a oddýchnuť od školského hluku. A škola skutočne môže byť veľmi hlučným miestom. Ak chceme, aby si naše deti užívali hodiny strávené v škole a ak ich zároveň chceme pripraviť na svet tam vonku, potrebujeme im tvoriť prostredie, ktoré sa čo najviac približuje bežnému životu. Ich potreby a nároky sa počas dňa menia a tomu má zodpovedať aj prostredie, v ktorom pracujú. Rovnako ako my, aj deti potrebujú miesta, kam sa môžu schovať a vydýchnuť si, tiež miesta, kde sa intenzívne pracuje, a nakoniec miesta, kde vie učiteľ byť veľmi blízko a nie iba oficiálny matematikár.

4. Knižnica môže byť príjemnou triedou. Ak sa škole podarí vybudovať knižnicu ako ozaj príťažlivé a atraktívne miesto, knižnica okamžite ponúka priestor na živé a neformálne vyučovanie. Vedľajším účinkom je aj zmena bežného vzťahu medzi učiteľom a žiakom z autoritatívneho na priateľský, a to je čosi, čo je na nezaplatenie.

Vynikajúcim príkladom dobrej praxe je školská knižnica na základnej škole Narnia v Bratislave, ktorá dokáže slúžiť ako učebňa počas hodín a ako klubovňa so zásobou spoločenských hier počas prestávok a mimo vyučovania.

5.  Knižnica má knihy pre potešenie a pre voľný čas. Na našich školách sa často zabúda na to, že knihy sú tu predovšetkým pre potešenie. Nemusí každá kniha byť didaktickým materiálom a okamžite sa analyzovať. Podobne aj my dospelí nečítame, aby sme sa učili (teda áno, aj to, nie však výlučne). Čítame, pretože nás to teší, upokojuje, napĺňa, rozcitlivie. A práve toto naše deti neučíme v škole takmer vôbec. Školská knižnica by však mala mať zásobu takýchto kníh. Čítanie pre potešenie je skutočnou liečbou na nechuť ku knihám.

Navyše, je tu ešte jeden aspekt. Každé tretie slovenské dieťa má doma najviac jednu poličku s knihami (menej ako 25 kníh). Toto sa netýka iba detí z chudobného prostredia. Tretina týchto detí totiž pochádza z rodín z priemernými či vysokými príjmami. Naše deti majú jednoducho doma omnoho menej kníh než by sme si mysleli. Častokrát sú triedne a školské knižnice jediným miestom kde môžu prísť do kontaktu s bohatým výberom kníh. A až bohatý výber kníh im umožní zistiť, že čítanie môže byť ozaj príjemné (a dovedie ich ku lepším výsledkom v škole).

Školské knižnice sú kľúčovou súčasťou školského prostredia, ktoré je zdravé a ktoré je zároveň priateľské voči čítaniu. Bez takéhoto prostredia sú však mnohé pokusy o prebudenie detí práve tým – pokusmi. Izolované aktivity, ktoré sa dejú len na hodinách slovenčiny majú iba zriedkavo dlhodobý efekt. Ostávajú len metodikou. Kultúrna vitalita, ktorú knižnicami rozvíjame, to je ale iný prípad.