Ako objavovať knihu ešte pred čítaním?
Všimli ste si, že knihu začíname „čítať“ ešte predtým ako naozaj prečítame prvé slová z kapitoly? Ako je to možné?
Keď si vyberáme knihu, v kníhkupectve či v knižnici by sme sa v záplave obrovského množstva literárnych diel veľmi ľahko (a rýchlo) stratili. Preto svoj výber „filtrujeme“ – na základe svojich doterajších čitateľských skúseností a prvých informácií odhadujeme, o čom kniha bude a či sa nám bude páčiť. Všímame si názov, vydavateľstvo, autora, žáner, obálku, ilustrácie, prečítame si ukážky zo zadnej strany a niečo viac o autorovi.
Zvoľme (a nahlas okomentujme) tento postup aj pri výbere knihy a čítaní s naším malým čitateľom. Ukážme mu, že kniha nám okrem písmen a obrázkov ponúka omnoho viac. A že objavovať ju dokážeme ešte pred čítaním.
Čítanie s porozumením
Cielene sa dieťa oboznamuje s rôznymi metódami na rozvíjanie porozumenia čítaného až vtedy, keď má osvojenú techniku čítania a dokáže si príbeh prečítať samostatne – čo je na prvom stupni základných škôl. Ale čo dovtedy? Ako pomáhať dieťaťu porozumieť spoločne čítaným príbehom ešte pred nástupom do školy?
Dobrá správa – oboznamovať ho s literárnym (a/alebo náučným) textom na rôznych úrovniach vieme už odmala. Našimi vhodnými podpornými otázkami a úvahami môžeme vzbudiť u dieťaťa záujem o text. Tam, kde je záujem, je aj silnejšia motivácia udržať pozornosť a dozvedieť sa niečo nové. V tom ideálnom prípade dokážeme nasmerovať už aj najmenšieho čitateľa k tomu, aby nad príbehom uvažovalo. Tak napomáhame rozvoju kritického myslenia, porozumeniu čítanému textu, práci s textom, pamäťovým schopnostiam, tvorbe asociácií, čitateľských hypotéz a rozvíjame rozprávačské schopnosti. Podporujeme všetky čitateľské (aj jazykové) zručnosti komplexne. Vďaka tomu už v skorom veku oboznámime dieťa s možnosťami, ako s textom pracovať – pred, počas i po čítaní. V školskom veku (i v dospelosti) nám za to bude nepochybne vďačné.
Zmysluplné otázky
V nedávnom článku sme spomínali, že ak chceme rozvíjať jazykové schopnosti najmladších čitateľov, mali by sme knihy čítať najmä oznamovacími vetami. A to platí aj v prípade, že sa snažíme rozvíjať porozumenie čítaného. Čím je dieťa menšie, tým viac mu naše hlasné komentovanie a uvažovanie nad príbehom ponúkajú vzor, ako môže neskôr o texte samo premýšľať. Netreba však zabúdať, že otázky – ako v bežnej komunikácii, tak i v čítaní – sú úplne prirodzené. Ale ako rozlíšiť, ktoré otázky sú zmysluplné?
Vhodne sformulované otázky viažuce sa ku knihe sú primerané schopnostiam dieťaťa, vzbudzujú zvedavosť, rozvíjajú fantáziu i príbeh samotný a napomáhajú porozumeniu textu. Môžu sa týkať faktu aj názoru. Vďaka vzájomnej diskusii rozvíjajú aj vyjadrovacie schopnosti.
Kedy sa začať pýtať?
Nájsť vhodný čas, kedy s otázkami začať, je u každého čitateľa veľmi individuálny. Viac ako od veku to závisí od jeho celkovej vývinovej úrovne. Na to, aby vedel na otázky reagovať, potrebuje mať osvojenú určitú úroveň jazykových schopností – potrebuje reči rozumieť a vedieť sa vyjadriť aspoň v jednoduchých a krátkych vetách (a niektoré deti si dokonca vystačia len so znakmi či gestami). Potrebuje rozumieť tomu, ako funguje svet okolo neho (napr. aby mohol na základe svojich skúseností a vedomostí predvídať, o čom kniha bude, ak je na titulnom obrázku chlapec na nočníku či psík s obviazanou labkou). A v neposlednom rade si potrebuje byť vedomé svojich emócií, aby sa mohlo vcítiť do postáv v príbehu. Potrebuje si zažiť, čo znamená byť nahnevaný, smutný, prekvapený či veselý. Ak by aj dieťa na naše otázky (ešte) nereagovalo, chvíľku počkajme a následne si odpovedajme sami. Raz príde čas, keď sa do čítania zapojí aktívne.
Ešte pred čítaním
Ponúkame vám niekoľko nápadov, ako objavovať knihu ešte pred čítaním. Otázky uvedené nižšie možno v rôznych obmenách použiť pri menších deťoch aj pri žiakoch:
- Od koho máme knihu? Máme s ňou (s jej kúpou, darovaním…) spojený nejaký zážitok?
- Prečo sme si vybrali na čítanie práve túto knihu? Čo nás na nej zaujalo?
- Opíšme si, ako vyzerá, aké má vlastnosti. Pozrime sa na ňu zvonka. Je ťažká, ľahká? Hrubá, tenká? S pevnými stranami? Koľko má strán?
- Čo nám o knihe môže napovedať titulná ilustrácia? Vieme na základe nej odhadnúť, o čom kniha bude? Aké budú jej hlavné postavy? Kde sa bude príbeh odohrávať?
- Prečítajme názov knihy, podnadpis. Sú dieťaťu všetky slová známe? Pozná niektoré z písmeniek?
- Ak sa v nadpise vyskytujú mená, vieme odhadnúť, komu môžu patriť?
- Prečítajme si meno autora, prekladateľa, meno ilustrátora, názov vydavateľstva. V akom jazyku bola kniha písaná v origináli? Čítali sme od autora/vydavateľstva aj iné knihy?
- Máme nejaké čitateľské skúsenosti s podobným žánrom, témou?
- Na základe nášho predpokladu, o čom kniha je – spája sa nám obsah knihy s nejakou našou prežitou skúsenosťou, vedomosťami?
- Čo by sme sa chceli pri čítaní knihy dozvedieť? Je otázka, na ktorú by sme chceli nájsť odpoveď? Čo nás zaujíma?
- Prelistujme si knihu. Čo dieťa najviac zaujalo? Písmo? Ilustrácie? Konkrétny obrázok? Detail?
- Keď sme si už prezreli niekoľko strán, vieme (napr. podľa ilustrácií, názvu kapitol…) upresniť, o čom príbeh bude?
- Aký má dieťa z knihy dojem? Páči sa mu? Ak áno, čo najviac? Ak nie, prečo?
Už pred samotným čítaním môžeme u dieťaťa vzbudiť záujem o knihu. Podarí sa nám to aj prostredníctvom týchto otázok?
Autorka je logopedička. Profesionálne sa venuje rozvoju reči a na sociálnych sieťach zvyšuje povedomie o logopédii, vývoji dieťaťa a komunikačných stratégiách ako @jazykovko.
